Zbohom, mama

21

"Chcem urobiť zvyšok testov u mňa doma!" Založil si ruky na hrudi a posmešne si ťa premeral.

"Zbláznili ste sa?"

"Chcete predsa vedieť, ako obstojí v rodinnom živote. A to sa dá vyskúšať najlepšie v rodine."

"To vám nedovolím! Zostane tu! Ani sa odtiaľto nepohne! Dajte ho do poriadku. Zajtra otestujeme jeho športové nadanie." Neunikol mi jeho úškrn. 

"Rayn, ja..." Snažila si sa ho zastaviť, ale on odišiel.

"Poviete mi niečo o vašej rodine?" Sadla si si ku mne a pohladila ma po vlasoch. Chcel  som zmeniť tému, aby si nebola taká smutná.

"Mám syna, má šestnásť. Môj manžel,... zomrel pred dvoma rokmi. Býva s nami aj moja neter. Jej rodičia zahynuli pri havárii v jednej továrni." Nemal som sa na to pýtať. Tvoj výraz sa nezmenil. Nebola si šťastnejšia. 

"Chcel by som vidieť váš dom." Vyslovil som potichu. Vybrala si telefón a ukázala mi fotografiu.

"To je Garth. Môj syn. A to dievča vedľa neho je Molly."

"Je malá." Poznamenal som a ty si sa zasmiala. V tej chvíli ma všetko prestalo bolieť. Stačil jeden pohľad na tvoju usmiatu tvár. Premeral som si chlapca na fotografii. Usmieval sa úplne rovnako ako ty.