Zbohom, mama

112

"Čo sa stalo?" Začul som vo dverách Rosetin hlas, keď matka odišla.

"Prišiel som o číslo na telefón. Nemôžem mame zavolať." Plakal som. Bolo mi to tak ľúto.

"To ma mrzí."

"Mal som ho v mikine." 

"V tej modrej?"

"Áno."

"Tú som nevyhodila." Prestal som plakať a so záujmom na ňu uprel oči. 

"Kde je?" 

"Mala by byť v práčovni." Vstal som z postele a nasledoval ju na prízemie. Otvorila dvere do malej miestnosti a zapla svetlo. 

"Oh, nie!" Na zemi bola voda, veci na podlahe boli mokré. Roset okamžite stlačila kýsi gombík a odbehla. Všimol som si Garthovu mikinu v kôpke oblečenia a siahol po nej. 

So silne búšiacim srdcom som siahol do vrecka.