Zbohom, mama

71

"Neviem, veľmi sa mi to nepozdáva." Povedala si, keď si Garth pýtal dovolenie.

"Dám na neho pozor. Vieš, že nepijem a určite nič nedajú ani jemu. Bude stále so mnou." Otočila si sa k Freyovi, ktorý si na gauči čítal.

"Čo myslíte?"

"Je to na vás. Ja sa z toho zodpovedať nebudem." Vzdychla si si a pozrela na mňa uprene.

"Chcel by si ísť?" Prikývol som. Stráviť večer vonku s Garthom? Znelo to skvele.

"Dobre teda. Ale do polnoci budete doma."

"Sľubujem." Dodal Garth a vybral sa hore do izby.

"Asa!" Skríkol po mne, hoci som bol tesne za ním. 

"Musím ti požičať nejaké oblečenie, v tomto tam nemôžeš ísť."

"Prečo nie?" Nechápavo som si obzrel to, čo som mal na sebe.

"Pretože vyzeráš ako nudný študent. Potrebuješ niečo...niečo ako...napríklad toto." Vybral zo skrine modrú mikinu a hodil mi ju. 

"Vyskúšaj si ju." Pokračoval v prehadzovaní vecí, až kým mi jednu z nich nepodal.

"Okuliare? Ale ja vidím dobre."

"To len pre efekt. Uvidíš, že to na Chloe urobí dojem." Bolo mi ľahostajné, čo si Chloe pomyslí. Ale vzal som si ich. 

"Okuliare predsa nosia študenti, nie?"

"Áno. Ale na tebe to vyzerá dobre." Z Garthovho úsmevu som usúdil, že zrejme docielil, čo chcel. Už som zrejme nevyzeral ako nudný študent, hoci som vôbec netušil, čo tým myslel.