"Čo by si chcel robiť? Sadneme si do záhrady alebo sa ideme prejsť k jazeru?" Otočila si sa ku mne a ja som naprázdno otvoril ústa a zasa ich zavrel.
"Poďme k jazeru. Potom môžete vysedávať, keď sa vrátime." Navrhol ti Gartha a ty si nazrela do chladničky.
"Kde je obed zo včera?" Hodil na teba previnilý výraz.
"Zjedol som ho?" Vzdychla si si a znova chladničku zavrela.
"No tak to ti ďakujem. Teraz budem musieť niečo uvariť."
"Nevadí. Môžeme zostať tu." Ozval som sa potichu, no ty si potriasla hlavou.
"Nie! Chcem aby si si dnešok užil vonku, nie v kuchyni."
"Vezmem ho tam." Podozrievavo si na syna zdvihla obočie.
"Ukážem mu okolie, sad, jazero a do obeda budeme späť. Vieš, že sa na mňa môžeš spoľahnúť." Prešla si pohľadom na mňa.
"Čo ty na to, Asa?" Chcel som stráviť deň s tebou ale zároveň som veľmi, veľmi chcel vidieť to jazero z blízka.
Garth ma povzbudzoval úsmevom a tak som prikývol. Nemohol som inak.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
