Zbohom, mama

88

"Dobrú noc, Asa." Poprial mi Frey a šiel ti pomôcť upratať po večeri. Ja som sa zavrel v izbe a ľahol si. Zaspal som takmer okamžite. 

Stál som nad priepasťou. Za sebou som počul hlasy. Vaše hlasy, mama. Otočil som sa. Garth ťa držal za ruku, Molly z druhej strany. Frey stál za vami s vážnym výrazom. 

"Povedz zbohom, ty šrot!" Uškrnul sa na mňa Rayn a potom ma jeho ruky sotili dolu. Padal som a kričal. Zrazu ma však ktosi zachytil. 

"Asa! Preber sa!" Garth bol pri mne a triasol mnou. Posadil som sa a prečesal si vlasy. 

"Si v pohode?" V ten moment som sa rozplakal. Ten strach, ktorý som cítil ma úplne ochromil. Garth ma pevne objal a pohladil po vlasoch. Oprel som si hlavu o jeho hruď a plakal. Od strachu, od smútku, od pocitu, že o pár dní bude koniec. Prial som si, aby ma držal a nikdy nepustil. No ako všetky sny, ani tento sa nemohol naplniť.