Zbohom, mama

72

"Odchádzame, čaute." 

"Bavte sa." Garth zabuchol dvere a usmial sa na mňa. 

"Ak tam zbadáš Chloe, tvár sa, že sa dobre bavíš a radšej si ju nevšímaj."

"Prečo?"

"Aby si vyzeral, že..." Pozrel na mňa a napokon vetu nedokončil.

"Vieš čo? To je jedno. Proste buď sám sebou. Mama mi prikázala, aby som ťa držal ďalej od dievčat, vysvetlíš mi prečo?"

"Mám priateľku." Vyslovil som náhlivo a Garth sa rozosmial.

"Nie, nemáš."

"Ale áno!" Trval som na svojom, no úplne zbytočne.

"Nemáš! Rozhodne nie! Ale dobre, ak chceš tvrdiť opak, pomôžem ti." Chvíľu som mlčal ale potom som sa predsa len spýtal.

"Ako vieš, že naozaj nemám priateľku?"

"Pretože sa nechováš ako zaľúbený chalan. Bolo by to na tebe vidieť." Mal pravdu. Nebol som zaľúbený. Ešte nie.