"Ako to, že nič nevraví? Nevraveli ste, že má vlastné vnímanie?" Položil ti otázku sudca, no odpovedal Rayn.
"Zrejme sa poškodil. Je to predsa stroj."
"Ešte pred chvíľou bol v poriadku." Presviedčala si ho.
"Čo ste mu spravili?" Osopil sa na neho Garth. Chcel som sa pohnúť, povedať niečo, no nemohol som. Čosi mi otupovalo zmysly. Umieral som. Sledoval som vás, bezmocných pomôcť mi.
"Ja som nič neurobil. Zlyhal mu zrejme systém. Opakujem vám to stále, on nie je živý! Je to proste stroj!"
"Nie, nie je!" Vykríkol Garth a sudca sa zameral na neho.
"Prečo si si taký istý? Ak sa preukáže, že Asa nie je schopný vlastného rozhodovania, budeš zrejme obvinený z únosu. Preto sa tak brániš? Preto tvoja matka podala ten návrh?"
"Je mi úplne jedno, z čoho ma obviníte. Asa šiel so mnou dobrovoľne! Pretože tento tu, ho nechal so ženskou, ktorá mu ubližovala. On chcel ujsť. Ja som mu len pomohol. On by pre mňa spravil to isté."
"Prečo ste si taký istý?"
"Pretože,..." Zasekol sa. Zostal na mňa hľadieť a ja som tak túžil niečo urobiť. No nemohol som. Počítal som posledné sekundy a čakal, kedy sa mi zastaví srdce.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
