V ten večer sa mi znova zdal ten sen. No tentoraz som bol pripútaný k posteli. V ústach som mal čosi, čo mi bránilo kričať.
"Nerobte to!" Začul som tvoj hlas, ale nevidel som ťa.
"Neobstál v testoch! Nemá význam nechávať ho nažive! Urobíme iného. Novšiu verziu. Nikomu nebude chýbať. Zbohom, Asa." Povedal Rayn a vrazil mi injekciu do brucha.
Vykríkol som a prudko som si sadol.
"Si v pohode?" Zbadal som pri sebe Gartha. Tuho som mu zovrel ruku a uprene pozrel do očí.
"Mal si zlý sen?" Nič som nepovedal, stále som bol v šoku. Doslova som cítil to bodnutie do brucha. A tú chuť žiť, keď som vedel, že je koniec.
"Ľahni si a spi, bol to len sen." Garth chcel vstať ale ja som ho nepustil. Stisol som mu ruku pevnejšie a prosebne na neho pozrel.
"Nikam nejdem. Budem na gauči. Bol to len sen, Asa." Pousmial sa akoby ma tým chcel upokojiť. Napokon som teda prikývol a pustil ho. Dúfal som, že ten sen už sa opakovať nebude. Márne.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
