"Ahoj, Asa." Venoval som ti letmý pohľad.
"Hneváš sa?" Neviem čo to bolo za pocit, mrzelo ma, že si tam ten deň nebola. Bál som sa tam bez teba. No mlčal som. Nepriznal som sa ti. Sklopil som pohľad. Posadila si sa vedľa mňa a objala ma okolo pliec.
"Chlapče, nemohla som prísť. Molly dostala horúčky a Garth bol v práci."
"Je chorá?"
"Áno. Ochorela ale už sa má lepšie." Nič som ti na to nepovedal, hoci som bol rád, že jej je lepšie.
"Si tu nerád sám, však?" Pritisla si si ma bližšie. Ako si to vedela? Poznala si to aj bez slov.
"Povedali mi, že sa ti včera darilo. Uhádol si , čo smieš a čo nie. Si šikovný." Na druhý pokus. Až po rozšírení informácií.
"Niečo pre teba mám." Šepla si a otvorila tašku, ktorú si mala prehodenú cez plece.
"Čo je to?" Spozornel som a uprel na teba zvedavé oči. Usmiala si sa a podala mi balíček.
"To sú fosforové farby." Napadlo ťa, aký obrovský dar si mi dala v tej chvíli? Ja som to netušil.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
