Sedeli sme tam vyše hodiny, rozprávali sa a počúvali. Werna na mňa celú dobu divne pozerala. Mal som dojem, že mi niečo uniká. Ale ani ona ani Garth nič nenaznačili a tak som to neriešil.
"Radšej už pôjdem, aby ma tu tvoja nová matka nevidela." Pobral sa ku dverám, Werna za ním len skríkla:
"Zajtra priveď tú malú, nech tu nie som jediná baba s vami dvoma."
"Jasné. Maj sa." Vyprevadil som ho von a nepatrne sa na neho usmial.
"Čo je?" Zaskočil ma otázkou, nad ktorou som len potriasol hlavou.
"Nič. Počkám ťa zajtra na ihrisku."
"Nie. Choď s Wernou sem. Prídem za vami." Sklopil som zrak a prikývol.
"Čo je s tebou?"
"Myslel som, že ma prevezieš na motorke." Prekvapene na mňa pozrel.
"Chceš ísť na motorke? Nebál si sa jej náhodou?"
"Chýba mi to." Garth sa pousmial a ťukol do mňa prilbou.
"Tak čo keby sme Molly nechali s Wernou a my dvaja sa pôjdeme previezť?"
"Nebude to Molly vadiť?"
"A nebude to vadiť Werne? Zdá sa mi, že sa o teba nejak zaujíma."
"Sme kamaráti."
"Tak som to nemyslel."
"A ako si to myslel?" Zasmial sa a rýchlo ma objal.
"Vysvetlím ti to zajtra. Ahoj." Nasadil si prilbu a o chvíľu sa rútil na motorke preč.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
