"Kvôli čomu si kričal?" Spýtal som sa Gartha po chvíli. Ležali sme vedľa seba na tráve a pozerali na nebo.
"Povedala ti mama, prečo nechodím do školy?"
"Kvôli práci." Nad mojou odpoveďou sa uškrnul.
"Ani náhodou. Ale toto rozpráva každému. Chodím do práce, lebo ma zo školy vylúčili. Niekoľkokrát som sa pobil."
"Prečo?"
"Otec umrel...pracoval často a pridlho. Jeho srdce to nezvládlo. Ale chalani v škole si neustále šepkali, že sa upil k smrti. Nebola to pravda, občas si niečo dal, ale rozhodne nie toľko. No a keď už som mal ich rečí plné zuby, tak som im vrazil. Jeden krát to prešlo s napomenutím, lenže oni neprestali. Po ďalšej bitke mi hrozili vylúčením a napokon to aj spravili. Mama sa za to hanbí, preto všade rozpráva, že som musel ísť pracovať." Zostalo ticho. Len som na neho nemo hľadel. A cítil som...ľútosť? Áno, bolo mi ho ľúto. Vieš, ako veľmi som nemal rád nespravodlivosť.
"A prečo si kričal ty?" Otočil sa zrazu ku mne a spýtavo zdvihol obočie. Odvrátil som od neho zrak späť k nebu a šepol:
"Pretože budem musieť odísť."
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
