Nestihol som sa s tebou ani rozlúčiť. Vytiahli ma z auta a viedli do bielej budovy. Teba ťahali niekam na druhú stranu, nevidel som kam.
Bez akéhokoľvek vysvetlenia ma zavreli do izby. Znova len jedna posteľ a holé steny. Takmer ma z tej bielej rozboleli oči. Sadol som si a čakal. Trvalo to pridlho. Netušil som, či je ešte deň alebo už noc. No išla na mňa únava a tak som sa šiel osprchovať a ľahol si.
Prebudil ma zvuk otvárajúcich sa dverí.
"Vstávaj!" Ten hla som poznal. Bol to Jefferson. Počúvol som a vyšiel za ním na chodbu.
"Kde je? Kde je pani Collinsová?" Neodpovedal mi. Otvoril jedny dvere a čakal, kým vojdem.
"Tak tu je! Asa, toto je tvoja nová rodina." Pri Raynovi stáli dvaja ľudia. V ten moment sa mi chcelo plakať. Namiesto toho som však zaťal zuby a podali im ruku na pozdrav.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
