"Prerež to pozdĺžne a potom na kocky. Dobre?"
"Dobre." Pomáhal som ti s obedom. Garth bol v práci, Molly sa hrala na záhrade a Frey na ňu dával pozor. Bol tu kvôli mne, no viac sa venoval jej. A ja som bol za to rád. Mohol som byť s tebou sám.
"Takto?"
"Presne tak. Potom ti dám aj mrkvu." Pozeral som na teba a nedával pozor. Zrejme preto som bol taký nešikovný.
"Pani Collinsová?" Otočila si sa ku mne s úsmevom, ktorý ti zamrzol hneď ako si ma zbadala.
"Och, Asa! Musíš dávať pozor, tie nože sú ostré."
"Prepáčte." Sklopil som zrak, keď si mi utierala krv z dlane.
"To je v poriadku. Máš to dosť hlboké. Pevne si to drž, skočím po masť." Odbehla si hore a ja som zo zvedavosti nadvihol látku, aby som si prezrel ranu. Krv sa zastavila, pritlačil som na kožu, aby viac odhalila vnútro. Fascinovane a zároveň smutne som hľadel na kus kovu pod mojou kožou. Ten chvíľkový pocit, že som človek, pretože krvácam, bol preč.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.