Zbohom, mama

96

"Ink! Ink! Nie! Nechaj to! Ink!" Ťahal som mu zo zubov tú modrú mikinu, ktorú mi Garth po vatre nechal. 

"Občas mám dojem, že je hluchý. Vážne! Alebo je to tá najhoršia mačka, akú som v živote videl." Sadol si na gauč a pobavene na nás pozeral. 

"Už mám kvôli nemu v nej jednu dieru. Nechcem tam ďalšiu."

Vstal a jemne Inka plesol po hlave. Mikinu síce pustil, ale zahnal sa po mne labkou. Na ruke sa mi zjavili dva škrabance. 

"Ink!" Než ho stihol chytiť, kocúr vybehol z izby. 

"Si okej?" Spýtal sa a vrátil sa ku mne.

"Áno." 

"Ukáž!" Žiadal ma a načiahol ku mne ruku, no ja som tú svoju odtiahol.

"To nič."

"Ukáž!" Nasilu si pritiahol moju ruku a pozrel na kožu, ktorá sa sama zacelila. 

Na ten pohľad nikdy nezabudnem.