"Nabudúce pôjdem s tebou ja. Mama o škole nič nevie. Ako sa ti to tam pozdávalo?"
"Neviem."
"Väčšina učiteľov bola v pohode. Za to decká sú svine. Hlavne si dávaj pozor na dobre vyzerajúcich chalanov, taká skupina je vždy plná bitkárov a arogantných blbcov. Čím lepšie vyzerajú, tým sú horší. A baby to isté. V pohode sú väčšinou nenápadní ľudia. Ako ja."
"Ale aj ty si pekný."
"Ježiši, Asa!" Uškrnul sa.
"Toto, prosím ťa, žiadnemu chalanovi nehovor."
"Prečo nie?" Pozrel som na neho zmätene.
"Pochopili by to zle. môžeš to povedať dievčaťu ale nie chalanom. Dobre?" Prikývol som.
"Nezdáš sa mi obyčajný." Dodal som po chvíli.
"To preto, lebo nepoznáš ostatných. A už spi." Stále som nerozumel, čo bolo zlé na tom, že som povedal, že je pekný. Bola to predsa pravda.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
