Zbohom, mama

137

"Asa!" Skríklo po mne dievčatko v bledých šatách a hodilo sa mi okolo pása.

"Ahoj, Molly." Pohladil som ju po vlasoch a usmial sa na Gartha.

"Postrážiš ju na chvíľu?" Spýtal sa Werny, ktorá na neho vyvalila oči.

"Čože?"

"Chceme sa ísť previezť na motorke. Mohla by si na ňu dať pozor? Len na chvíľu. Je poslušná." Presviedčal ju, ale zrejme to ani nebolo treba.

"Dobre. Ale nie, aby ste boli preč celé dve hodiny!" 

"Nie, o chvíľu sme späť."

"Chcem ísť s vami!" Žiadala Molly a stále sa ma nepúšťala. Chytil som ju za ruky a kľakol si k nej.

"Zostaneš s Wernou a keď sa vrátim, zahráme sa."

"Na schovávačku?"

"Áno, na schovávačku." Vtisla mi na líce pusu a potom schmatla Wernu za ruku.

"Máš tu nejaké bábiky?" S týmito slovami zmizli v dome a ja som sa otočil ku Garthovi.

"Ideme?" Podal mi prilbu, ktorú som s úsmevom prijal.