"Dobré ráno." Poprial mi Garth, keď som sa objavil v kuchyni.
"Dobré ráno."
"Vysvetlíš mi ten včerajšok?" Mlčal som.
"Tak zrejme nie." Sadol si ku mne a odpil si zo svojho pohára.
"Nechcel som vyzvedať. Ak máš dôvod na to, aby si mi to nepovedal, chápem. Ale prečo si potom ušiel?"
"Zľakol som sa."
"Čoho?" Priložil som si roztrasený prst na hruď.
"Tu. Bolelo to. Triasli sa mi ruky. Zľakol som sa, že sa niečo deje. Že,... zomieram." Uškrnul sa.
"Neblázni! Zrejme si bol len nervózny, možno ti stúpol tlak. Na roztrasené ruky nezomrieš." Úsmev sa mu rozšíril a mne odľahlo. No aj tak sa mi ruka neprestala triasť, keď som vzal do nej chlieb.
"Sme kamoši, jasné? Nebudem ťa nútiť hovoriť, ak nechceš. Ale nabudúce neutekaj ako baba!" Opätoval som mu úsmev a pustil sa do jedla, keď som na schodoch začul tvoje kroky.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
