"Nemohol by si ten rámus na chvíľu vypnúť?" Zvolala si k nám a položila na stôl voňavú kávu.
"Mama! Konečne môžem niekomu ukázať moju zbierku. Nekaz mi radosť!"
"Tak s tým choďte do izby. Rada by som si v kľude vypila kávu."
"Fajn." Odvrkol ti Garth a pobral sa do domu.
"Nechceš niečo na pitie?" Spýtal sa ma cestou. Potriasol som hlavou a nasledoval ho. Na prahu jeho izby som zostal stáť s otvorenými ústami.
"Čo je?" Pozrel na mňa nechápavo. Steny boli farebné. Viseli na nich obrázky. Bolo tu toľko nábytku a vecí. V mojej izbe bola jedna posteľ a biele steny.
"Mám tu neporiadok, ale to si nevšímaj. Sadni si." Kývol mi hlavou a sám sa usadil na pohovke pod oknom.
Okná! V celom dome ich bolo viac, než som mohol spočítať.
"Haló! Zem volá Asu! Si tam?" Zvolal ku mne s úsmevom a aj som sa spamätal. Sadol som si k nemu a on mi podal ten prístroj.
"Vyber, ktorú chceš."
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
