"Čo sa stalo?" Začul som tvoj hlas nad sebou. Sedel som pod stromom, kolená som mal skrčené pod bradou. Neodvetil som ti.
"Pohádali ste sa?" Ako si to vedela? Nemusel som povedať nič, akoby si počula moje myšlienky.
"Nechcem, aby ste na mňa zabudli, keď odídem." Obrátil som k tebe tvár. Sadla si si ku mne a objala ma.
"Akoby som na teba mohla zabudnúť? Pukne mi srdce, keď ťa budem musieť nechať odísť. Si predsa môj malý princ, Asa. Vždy ním budeš." Pobozkala si ma na spánok a ja som ti opätoval objatie.
"Ani Garth na teba nezabudne. Nemá veľa kamarátov, ale teba si obľúbil hneď. Ak sa bude dať, prídeme ťa navštíviť. Sľubujem."
Sľúbila si, čo si nemohla dodržať. Aj ty si klamala, rovnako ako Garth tebe. Klamali ste, aby ste tomu druhému neublížili. Aby ste neublížili mne.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
