"Nebolo to tam. To červené tlačidlo, nebolo tam!" Snažil som sa ospravedlniť moje zlyhanie.
"Viem. Dali ti starý typ. Nevedela som, že ich napadne čosi také." Opäť sa dvere otvorili a zjavil sa v nich Jefferson. Mal v ruke akýsi kufrík.
"Čo sa deje?"
"Rayn chce, aby som mu doplnil funkcie." Vstala si a postavila sa mu do cesty.
"Má byť predsa dieťa, nie počítač s funkciami!"
"Je podľa neho málo výkonný a nespoľahlivý." Oponoval ti, no videl som na ňom, že tu nie je dobrovoľne.
"Je v poriadku taký, aký je. Nechajte ma ukázať mu to. Zajtra to zvládne, učí sa rýchlo. Nepotrebuje dopĺňať funkcie, stačí ho to naučiť." Zaváhal. Držal v ruke skrutkovač, ktorý vytiahol z kufríka. Netušil som, čo s ním chce robiť.
Pozrel na mňa a otočil sa na odchod.
"Máte len pár hodín. Ak to zajtra nezvládne, doplním mu systém o všetky Raynove požiadavky." Keď zavrel dvere, venovala si mi ďalší z tvojich úsmevov. Ako si sa mohla na tomto mieste neustále usmievať?
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
