Zbohom, mama

90

"Pobehni!" Vzal ma za ruku a utekal sadom až k drevenej veži. 

"Vylez hore!" Neisto som na neho pozrel, ale poslúchol som. Rebríkom som sa dostal do malej búdky na vrchu.

"Čo je to?" 

"Stará poľovnícka rozhľadňa. Otec tu občas sedával, keď nám po sade behali zvieratá."

"Ako Ink?"

"Nie, nie ako Ink. Väčšie." Oprel som sa o stenu pred sebou a vyzrel von.

"Povieš mi o tých snoch?" Začal zrazu Garth a ja som potriasol hlavou.

"Prečo nie?" Namiesto ďalšieho odmietnutia som sa nadýchol a premýšľal ako mu to povedať.

"Umieram v nich."

"Čože?"

"Umieram. Vidím vás tam všetkých, nemôžete nič robiť. Jeden muž, ...vždy ku mne pristúpi a zabije ma. A ja nechcem zomrieť! Nechcem!"

"Sú to len sny, Asa. Neublížia ti." Hoci ma chcel upokojiť, nebol som si jeho slovami istý. Možno som tušil, že sa to naozaj stane.