Netuším koľko sme v tej izbe sedeli. Počúvali sme skladby a Garth mi o každej niečo hovoril. Keď sa otvorili dvere a povedala si, že už musíme ísť, posmutnel som.
"Ešte chvíľu mama!" Ozval sa prosebne Garth.
"Musíme ísť. Poď." Ignorovala si jeho žiadosť a trvala na svojom.
Než sme vyšli z domu, Molly mi nesmelo zakývala a schovala sa za Gartha. Podal mi ruku a usmial sa.
"Tak ahoj." Nechápavo som pozrel do dlane, v ktorej mi zostal malý papierik. Inštinkt mi napovedal, že ho mám schovať a tak som dlaň zovrel a nastúpil do auta.
"Bavil si sa dnes?" Spýtala si sa ma. Prikývol som a zovrel dlaň pevnejšie.
Keď sa za mnou zavreli dvere izby, vystrel som papierik od Gartha.
"Nestihli sme zopár rockových legiend. Snáď nabudúce." Ľahol som si do postele s úsmevom, no vzápätí som sa rozplakal. V ten deň som si uvedomil, čo všetko máte vy a čo ja nikdy mať nebudem. To zistenie bolelo viac než čokoľvek, čo sa mi dovtedy stalo.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.
