"Vieš plávať?" Spýtal sa ma, keď som stále zostával pri Molly. Potriesol som zahanbene hlavou.
"A chceš sa to naučiť?" Pokrčil som ramenami.
"Si strašne tichý, vieš o tom? Občas môžeš niečo aj povedať. Tak chce sa naučiť plávať?"
Zopakoval a tak som súhlasil.
"Áno, chcem."
"Super. Tak poď!" Otočil sa a vykročil do hlbšej vody.
"Neboj sa." Nasledoval som ho opatrne kráčajúc cez mokrú zem pod vodou.
"Musíš robiť len dve veci. Mávať rukami a kopať nohami. To je celé. Nič viac to nie je." Zdalo sa to také jednoduché. Zdalo. Ale urobiť to bolo už ťažšie.
"Podržím ti nohy hore, a ty skús plávať." Sotva sa moje nohy dostali k hladine, začal som kopať.
"Nie tak silno! Chceš mi vybiť zuby?" Karhal ma no zároveň sa smial. Trochu som teda spomalil a zrazu som sa začal ponárať. Uvedomil som si, že Garth ma už nedrží. Zo strachu som mával rukami okolo seba. Hlava mi klesla pod hladinu, v tej chvíli som si bol istý, že sa utopím.
YOU ARE READING
Zbohom, mama
Science FictionZrodil som sa ako android. Android, ktorý chcel byť človekom. No oni mi to odopreli. Vzali mi všetko. Slobodu, život a najmä mi vzali teba, mama.