P.S. Nechcem Ťa

Zoznam

*10*

Nadvihla som obočie. „Čo?"

„No ten zoznam ctiteliek."

„Ty si naňho nejak žhavý."

„Nemáš ho, že?" – zatváril sa víťazoslávne. Mala som chuť mu ten úsmev rýchlo zmazať z tváre.

„Nemám problém ho napísať aj hneď."- povedala som s prižmúrenými očami. On sa usmial ešte viac, stúpol si nabok, trochu sa uklonil a rukou urobil gesto, akoby mi ponúkal miesto na sedenie v reštike.

„Tak potom, nech sa páči." Ten pocit, že ho mám chuť uškrtiť sa vrátil. Akoby sa asi zatváril, keby som sa vrhla na jeho krk a začala ho škrtiť? Ten obraz v hlave bol úžasný. Radšej som stisla pery a vykročila na naše miesto. Ach, čo to trepem, na miesto kde sme sedeli minule. Sadli sme si na lavičku, Dano mi hneď dal do rúk tyčinky so slovami: „Môžeš otvoriť." a pokračoval v šmátraní v taške. Vytiahol fľašu s vodou a zamával mi s ňou pred očami.

„Dnes mám aj vodu, keby si sa zase začala dusiť." Pako! Potom sa zase zohol do tašky. Vytiahol zošit a pero. Otvoril na prázdnej strane, a podával mi spolu s perom. Zobral mi tyčinky, ktoré som v tom prekvapení nestihla otvoriť, otvoril ich a ponúkol ma. Zobrala som si zopár, on vzápätí tiež.

„No píš, som zvedavý." Tak som s povzdychom začala.

„Lea B., Beky T., Zuzka L. " Pozeral sa mi do toho papiera a hneď po napísaní komentoval.

„Lea ?"

„Ale no, veď ťa úplne žerie, netvár sa, že to nevieš."

„Fakt? A to ako vieš."

„No, stačí sa na ňu pozrieť, keď si v blízkosti. A okrem iného selfie so spolužiakom si za profilovku len tak dievča nedá." Tváril sa udivene, tak som dostala chuť ho nejako schladiť.

„Prečo vlastne spolu nechodíte? Bol by z Vás exkluzívny párik. Triedny krásavec a kráska." Vystrčila som pri tom sebavedomo bradu. Zdalo sa mi, že som zbadala akúsi neistotu v jeho očiach. Hneď však zmizla s jeho vykúzleným úsmevom.

„Neviem, ešte ma o to nepožiadala." Och, úplne ma to rozhorčilo.

„Ona mala žiadať teba? To ako...To nemyslíš vážne. Nemalo by to byť naopak, nemal by chlapec žiadať dievča?" Moje rozhorčenie ho zjavne veľmi bavilo.

„Počkaj." Zdvihol v obrane ruky. „Vlastne navrhla mi to." Ďalej sa dobre bavil, zato vo mne to začínalo vrieť.

„Aha." Musela som sa poriadne nadýchnuť. Prestal sa smiať, ale stále sa usmieval. Potom zmierlivo dodal: „Raz, bolo to pri nejakom rozhovore na lyžiarskom. Nebral som to vážne a ani by som nechcel."

„Prečo?" vyhrklo zo mňa, ani neviem prečo, dúfala som, že to nepôsobilo príliš zvedavo.

„Ani neviem, mám pocit, že by to nefungovalo, ona je príliš sebestredná."

„Takže, radšej si ty stredobodom pozornosti a ona by ti to kazila." Bum, rana odo mňa. Asi som to prehnala. Bol ticho.

„ Tak potom, by ti mala vyhovovať Beky. Je milá, vyzerá byť skromná a myslím, že je úprimne zaľúbená." Vyzeral zamyslene. Napadlo ma, že je to nespravodlivé, ako napríklad Beky, určite sa jej Dano páči a možno je aj do neho zaľúbená. Vidno na nej, ako sa teší jeho spoločnosti, keď sa s ňou rozpráva, ale čo môže urobiť? Nič. Iba tajne dúfať, že raz pocíti on to isté. To skromné dievčatá robia.