P.S. Nechcem Ťa

Jahodkové šaty

Ráno som vstala v prekvapivo dobrej nálade a dokonca dosť skoro. Mala som dosť času a chuť sa pekne obliecť a aj sa namaľovať. Vytiahla som si svoje obľúbené jahodkové šaty. Mali zvláštnu oranžovočervenú farbu a dobrý strih. Boli akoby šité na mňa. Na páse vypasované a sukňa sa rorširovala a vlnila nad kolenami. Pripomínali mi leto, aj keď vonku sa ochladzovalo. Dnes sa rozsvietilo aj slniečko už od rána. Na to som hodila čierne sako, tiež s romantickým strihom, vypasované na páse a volánikom vzadu. Okrem špirály som si dnes dala aj jemné šedé tiene, zvýraznila líčka a rúž. Na krk som si dala čierny náhrdelník tesne obopínajúci krk.

„Ty si sa kam vyparádila?" reagovala mamka, keď ma zbadala na chodbe.

„Do školy, mala som chuť sa pekne obliecť, alebo mám ísť niekde inde?" -smiala som sa.

„Opováž sa."- tiež žartovala.

„Tak ahoj, ja už bežím." Rozlúčili sme sa a mamka zavrela dvere. Ja som mala ešte chvíľu, tak som sa išla najesť. Pred odchodom som sa ešte poobzerala v zrkadle. Bola som spokojná, dnes som si pripadala pekná.

V škole som dostala pochvalu od Paťi, teda pochvalu....

„Hmmm dnes v sukni, ty sa chceš niekomu páčiť."

„Hej, sebe." Znela moja pohotová odpoveď.

„Ale, ale nemyslím si."

„Tak si nemysli, mne sa páčia tieto šatičky a dnes som mala chuť si ich zobrať. Okrem iného, ty si chodíš tiež poobliekaná, ako sa ti zachce, mala by si to teda chápať." Bola to pravda, Paťa sa obliekala po svojom bez ohľadu na konvencie. Mala mnoho vecí, ktoré si dotvorila podľa svojho. Batikované tričká, šatky do krku, pomaľované rifle motýlikmi.

„Dobre, nechaj si tie emócie na divadlo, chcela som ťa iba pochváliť." Vyškierala sa pri tom so širokým úsmevom. Opätovala som jej rovnaký široký úsmev.

„Tak pochváliť ma môžeš."

„OK kráska, udeľujem ti teda pochvalu za dnešný outfit."- zakrútila rukou, ako keď sa ukláňalo veličenstvu. Hneď som skočila na jej nôtu a uklonila som sa ako princezná pridŕžajúc si sukničku.

„Ďakujem, ďakujem."

„Čo to tu vystrájate?" - ozvala sa zozadu Jana.

„Precvičujeme si zdvorilé správanie na divadlo." - trepla Paťa a obe sme sa smiali ako najaté. Jana si po prvej hodine tiež všimla, že mám šatičky a povedala, že to dobre vyzerá. Nič viac som od nej ani nečakala. Inak to bol obyčajný deň. Akurát bolo vidieť, že sa všetci tešia na víkend a to vrátane učiteľov. Na obed boli cestoviny s nejakou brokolicovo syrovou omáčkou. Ku podivu to chutilo celkom fajn, aj keď väčšina mala problém so zelenou farbou.

Po obede som sa rozlúčila s Janou. Paťu som ešte nevidela, tak som odbehla na wecka a skontrolovala svoj výzor. Vlasy v pohode, oči nerozmazané, ešte som si naniesla trochu lesku na pery a môžeme ísť. Dnes som chcela vyzerať dobre, to kvôli scéne s Leou, akoby mi to malo pomôcť. Keď som vyšla na chodbu, už ma Paťa čakala a išli sme na skúšku divadla. V spoločenskej už bolo plno. Lea v prvom rade so svojou partiou vo veľkej debate. Uf, ťažko som si vzdychla. Prešli sme s Paťou ku zadnému radu a usalašili sa. Cítila som na sebe Lein pohľad a ešte jeden, Danov. Už stál na pódiu a sledoval ma po celý čas. Učiteľka organizovala rozmiestnenie ľudí pri danej scéne, teda aj Dana a Kuba.

"Halooo, mladý pán vnímajme." to patrilo Danovi, ktorý sa akosi nesústredil na jej vysvetľovanie, lebo mal dosť námahu s hádzaním úsmevov a svojich modrých očí na mňa. Jasne , že to neušlo ani Lee a debata, ktorá sa v jej partii rozprúdila bola s kývaním hlavy mojím smerom.