P.S. Nechcem Ťa

Ako starší brat

Na skúšku som sa veľmi neponáhľala, v pohode som sa zdržiavala na obede a prežúvala pripečené buchty s lekvárom. V jedálni sa pomaly vyprázdňovalo. Nakoniec som usúdila, že sa to už viac naťahovať nedá a je najvyšší čas odísť na skúšku. Hodila som veci do skrinky a odišla na skúšku, ktorá už dávno začala. Snažila som sa vojsť do spoločenskej najtichšie, ako sa len dalo. Keď som pomaly otvorila dvere, zistila som, že som sa až tak namáhať nemusela. Na pódiu hopsala Lea a spol svoj tanček roztieskávačiek a k tomu pokrikovali heslá. Všetci na nich čumeli a kochali sa v ich tanečných pohyboch. A to na sebe ani nemali krátke sukničky, ktoré budú mať na vystúpení, až potom budú oči vyskakovať z jamôk. Nikto mi pozornosť nevenoval, tak som sa v pohode porozhliadala po ľuďoch. Našla som očami Paťu. Sedel pri nej aj Dano a Kubo. Tak čo už. Včera som si sľúbila, že bude ako môj starší brat a priateľ. Túto myšlienku som si dala pred oči ako obrovský transparent a s ľahkosťou som vykročila k nim. Šupla som sa na stoličku vedľa Pati.

"Čau, čau." všetci sme sa pozdravili.

"To je dosť, že ideš." neodpustila si Paťa poznámku na môj neskorý príchod. Dano na mňa skúmavo a vážne pozeral. Chcel vedieť, či som na tom lepšie ako včera.

"Veď tu máte skvelú zábavu aj bezo mňa." - mykla som hlavou na pódium s hopsajúcou Leou a pokúsila sa o úsmev. Paťa prekrútila očami, čo ma rozosmialo. Kubo mi veľmi pozornosť nevenoval a Dano sa po dlhšom pohľade pousmial a pokrútil hlavou. Pozrela som opäť na pódium. Lea si dala na tom tančeku naozaj záležať. Mal aj nejakú choreografiu.

"Ako sa máš?" - Dano prerušil môj umelecký zážitok. Kubo sa tváril, že nepočúva, ale zazrel na mňa a ja som si vedela predstaviť, že ma obviňuje z Danovej vážnej nálady. Vedela som si predstaviť, čo si asi myslí. Zahľadela som sa do Danovej tváre. Naozaj bol nezvykle vážny. Predtým stále sršal vtipnými poznámkami a veselým úsmevom, ktorým ma doháňal do šialenstva. Teraz tu sedel smutný a čakal, čo odpoviem. Nemôžem ho takto týrať, je to dobrý ochranca.

"Fajn a ty?"- konečne sa mi podarilo vykúzliť milý a ozajstný úsmev. Dano mi ho opätoval.

"Fajn." Na dlšie rozhovory už nebolo času, lebo po Leinom tančeku som ju mala ísť presviedčať nech dá Danovi, teda Jamesovi šancu na rande. Pripadalo mi to také ironické. Postavila som sa. Vtom ma Dano chytil za ruku.

"Drž sa." - povedal. Takže mu Paťa niečo povedala. Och, romantička a môj ochranca. Povzbudivo som sa usmiala a stisla pery. Moje prsty sa pomaly vyšmykli z tých jeho.

Nad scénou s Leou som ani nerozmýšľala. Odverklikovala som text a snažila sa vyhýbať pohľadu na ňu, alebo som hľadela úplne cez ňu, iba akoby bola priesvitný výklad. Ona sa cítila neohrozene, tak sa ma nesnažila zosmiešniť. Nakoniec som to zvládla. Už nás čakala iba scéna s prípravami na ples. Môj postoj k staršiemu bratovi obrancovi naozaj zaberal. Dnes sme mali dokonca aj pomôcky, tada fén a kefu. Tak som sa tvárila, že Danovi prečesávam a fénujem vlasy a už som si ich tak neužívala, ako minule, ale aspoň som nebola taká vykoľajená. Môj nový postoj mi dodával trochu viac sebaovládania nad Danovým prirodzeným šarmom. Dano nemal, žiadne poznámky ani dôverné pohľady, iba profesionálne hral svoju rolu. Prešli sme si scénu prípravy na ples dokonca, potom nasledovala scéna príprav Ley alias Jesici. Mali sme chvíľu času. Zišli sme dolu z pódia, ale ostali sme tam, lebo scéna bola krátka, akurát na prezlečenie do šiat na ples. Nevedela som si ani predstaviť ako sa to bude celé stíhať. Tiež ako sa tam budeme všetci motať a prezliekať chalani a dievčatá spolu.

"Ako tvoje sny?"- naklonil sa mi Dano zozadu k uchu.

"No..."- čo povedať? Depka z toho sna ma celkom neprešla, aj keď rozum sa veľmi snaží. Spomenula som si ako smutne vravel, že v tom sne to predsa nebol on. Stisla som pery do úsmevu.

"Dnes som nočnú moru nemala." Neznelo to bohvieako povzbudzujúco, ale bola to pravda.

"Fajn." povzdychol si. Pokus o úsmev. Naozaj bolo divné sa na neho takého vážneho a zamysleného dívať. Lenže už začínala ďalšia scéna. Jeho rozhovor s Leou. Lea sa už vyškierala na pódiu. Hneď ako sa Dano priblížil nahodila ten svoj koketný úsmev a neskôr sa mu zavesila na rameno. Strašne mi to pripomenulo ten sen. Už len nech sa mi vysmejú.

"Nika kľud."- zašepkala Paťa a pohladila ma po ramene. Čo? Prečo? Uvedomila som si, že som sa musela tváriť akosi nešťastne, keď urobila toto gesto. Ale môj nešťastný výraz si musel všimnúť ešte niekto. Lea! Lebo sršala zrazu obrovským víťazoslávnym pohľadom. Odvrátila som sa . Učiteľka dokončila scénu slovami:

"No a teraz tam nastúpi kapela a začnú hrať pieseň, Dano s Leou budú tancovať v strede pódia, potom sa ostatní pridajú a máme koniec." Lea sa tvárila neskutočne nešťastne, že si nemôže precvičiť tancovanie s Danom a ja som si uvedomila, že výstup kapely a môj spev, bude prekvapením pre všetkých, lebo poslednú pieseň vždy preskočíme, keďže tu nemáme zvyšok kapely, ani nástroje. Lea mala ešte vždy tanečný postoj a snažila sa Dana rozhýbať k tancu. Keď si predstavím s akou ľahkosťou vie tancovať...... Prestaň, je ako starší starostlivý brat.

Učiteľka k nám pristúpila a povedala, že sa ide pozrieť na skúšku kapely, aby zistila, či je všetko ok a my sme pripravený na vystúpenie. Tréma mi začala stúpať do hlavy. Zobrala som si texty a rýchlo sa snažila vypadnúť spolu s Paťou, aby sme sa stihli pripraviť na jej príchod, kým ukončí skúšku v spoločenskej.
Na dlhej chodbe k skúšobni nás dobehol Dano.

"Kam sa tak ponáhľate?"

"Učiteľka sa príde pozrieť na skúšku, tak ideme všetko pripraviť a ostatných varovať." - dostala zo seba jedným dychom Paťa, takže ja som už nemusela povedať nič.

"Môžem aj ja?"

"Nie!" vykríkla som. Dano sa zatváril strašne smutne.

"Takže dnes spolu nepôjdeme?" Paťa nás už opustila a vkĺzla do skúšobne.

"Prepáč, asi nie." Nemohla som sa dívať na ten jeho smutný výraz, aj keby som ho brala ako brata. "Pôjdeme nabudúce." povedala som povzbudivo a snažila sa vykúzliť, čo najveselší úsmev. Na konci chodby sa už zjavila učiteľka. Zachvátila ma panika. Ani neviem prečo a ako som ho chytila rýchlo za ruku a stisla ju.

"Ahoj." Vbehla som do dverí.

Tak pridávam kapitolku, aby ste neboli smutní😥, lebo do stredy sa odmlčím.😞
Ako sa vám páči Nikin nový postoj?Myslíte, že jej vydrží ?☺😉😃