P.S. Nechcem Ťa

Zmoknutá ako myš

* 19 *

Ráno som sa zobudila taká unavená, akoby som oči držala otvorené celú noc. Aj začínajúci deň so mnou súhlasil. Bolo upršané a chladné počasie. V posteli som ostala najdlhšie, ako sa len dalo a tak som už nestíhala nič. Schmatla som rifle a nejaký sveter. Ledva som si stihla umyť zuby. Naši už boli preč, vybehla som von, dúfajúc, že stihnem dôjsť pred zvonením. A zrazu čo..... prekvapujúco pršalo a ja bez dáždnika. Vrátiť sa po neho, to som už nestíhala. Tak som to musela risknúť. No kým som došla do školy, bola som zmoknutá ako myš. Ešte, že som sa nestihla namaľovať, lebo by som bola krásne roztečená s čiernymi fľakmi pod očami. Začínala som mať neblahé tušenie, že tento deň bude úžasný. Hneď na prvej hodine mi to potvrdil učiteľ, keď prišiel neskoro a hneď nám rupol päťminútovku. Asi sa tiež dobre nevyspal.

Šaty som mala vlhké a začínala mi byť zima. Myslela som si, že si stihnem prezliecť aspoň tričko z telesnej, ale presúvali sme sa z triedy do triedy, do toho ešte prišla správa o ďalšej písomke a ani som sa nenazdala a bola štvrtá hodina za mnou. To už ma bila zimnica, no super. Spomenula som si, že som sa nestihla ani najesť. Možno mi to pomôže a zahreje ma. Rýchlo som vytiahla desiatu, keďže som si ráno prispala, bol to len posný rožok. Práve, keď som sa doňho zahryzla, prišiel niekto povedať, že sa máme premiestniť zase do inej triedy. S rožkom v zuboch som si začala baliť veci. Rýchlo som si vzala do jednej ruky knihy, prehodila tašku cez plece, do druhej ruky rožok a valila sa z triedy. V zápale prežúvania som sa takmer zrazila s Danom.

„Ahoj."

Chcela som zo seba vyjachtať tiež pozdrav, ale vtom ako som otvorila, inak plné ústa, ma začalo tak štekliť v nose , že...

„Hapčí..."- vyletelo za mňa namiesto pozdravu. Dano cely oprskaný od môjho rožka, ktorý som nestihla prehltnúť, knihy sa mi vyšmykli na zem. No paráda, to bol zase parádny kúsok odo mňa. Obaja sme sa zohli po knihy a tresk... Moja hlava sa zrazila s jeho a mňa tá rana odstrčila až na zem.

Tak som si tam sedela na zadku, šúchala si čelo, iba rožok mi ostal v ruke. Dnešný deň je proste úžasný.

„Prepáč."- vyšlo zo mňa a za tým hneď. „Hapčí!"

Dano sa veľmi dobre bavil. Pozbieral mi knihy, potom zdvihol mňa. A až potom pozrel na seba, aký je oprskaný a začal sa otrepovať.

„Prepáč."- povedala som ešte raz previnilo, no čo, bola som výrečná. Potrebovala som rýchlo zmiznúť, než sa mi podarí ešte niečo také úžasné ako teraz. Dano sa len smial a zastal si predo mňa, takže na útek som nemala už priestor.

„Si v pohode?"- spýtal sa so šibalským úsmevom. No to som určite nebola, veď som sa práve totálne strápnila, bola mi zima, bola som hladná a začala som kýchať ako slon.

„Diki, hej, už musím." Chcela som ho obísť a veľmi, veľmi rýchlo zmiznúť, ale chytil ma za rameno. Hodila som na neho spýtavý pohľad. Nahlas sa zasmial.

„A knihy ti netreba?" No úžas. Pokúsila som sa o úsmev.

„No to asi hej, dik." Vzala som si knihy a vybehla von z triedy. Na chodbe ma čakala Jana a rehotala sa. Fakt kamoška.

„To čo bolo, čo si vystrájala?"

„No čo asi, váľala sa po zemi." Pokrútila som hlavou a prevrátila oči, aby som zdôraznila ironickú poznámku. Na dnešný deň som mala dosť. Zahryzla som radšej do rožka.

„To čo si do neho vrazila?"- Jana nedala pokoj.

„No hej, veď musím nejak zaujať."- pokračovala som vo svojej typickej irónii, „A ešte som ho aj okýchala, ak by si veľmi chcela vedieť."

Jana na mňa kukala s otvorenou pusou.

„Ja by som sa prepadla od hanby." - zanôtila s povzdychom.

„No vidíš a ja som stále tu a žijem." Nedala som sa. Nechcela som priznať, že aj ja sa cítim blbo. A Jana o tom, že som sa s Danom párkrát stretla a ani o tom ostatnom, čo sa stalo medzi nami nevedela, tak to bolo pre mňa aj trochu zábavné.

„Ale to bol predsa Dano."

„A čo? Však nie je z cukru, prežije to. Aspoň má na dnes zážitok."

„No to teda mám." - ozvalo sa zozadu so smiechom v hlase. A do kelu, Dano! Počul všetko? Jana mala doširoka otvorené oči a červenala sa asi aj za mňa. Otočila som sa s vystrčenou bradou. Mala som zrazu bojovú náladu.

„Som rada, že som ťa pobavila." Moja snaha o urazený výraz mi však nevyšla, lebo......"Hapčí!"

Tento krát to bolo aspoň bez omrviniek.

„Na zdravie."- povedal a podával mi zošit.

„Spadol až pod ďalšiu lavicu, mohol by ti chýbať." Ach, nemohla som mu ani vyčítať, že ma prenasleduje a odpočúva. Dokonca ani to, že sa na mne dobre baví, lebo dnes som bola naozaj komická.

„Ďakujem ...a.....ďakujem." Pokúsila som sa o úsmev a vzala si zošit. Bol to skôr úsmev s povzdychom, ale keď som sa pozrela na jeho mikinu, zababranú od môjho vyprsknutého rožka, musela som sa predsa len naozaj rozosmiať. Keď som zodvihla zrak na neho, už bol na odchode s veselým úsmevom.

„OOO." - dodala Jana veľavravne, keď zmizol v triede. „Mal z teba zážitok."- ďalej sa uškŕňala.

„Chceš sa váľať po zemi aj ty? Môžem ťa potknúť a potom bude mať určite aj z teba niekto zážitok."- pozrela som na ňu nepríjemne, aspoň som sa snažila, ale spomenula som si na tú Danovu oprskanú mikinu a musela som sa usmievať. Jana to pochopila po svojom a smiala sa.

„Ale ako ti doniesol zošit, to predsa bolo milé nie? Nepovedala by som to do neho. Skôr, by som povedala, že si to ani nevšimne."

Nebol dôvod rozprávať, Jana si vystačila sama.

„No, všimol si , že do neho niekto vrazil a opľul ho,... hmmm , je fakt všímavý." -dodala som posmešne. Aj keď, som bola presvedčená, že by si ma všimol aj bez toho, ale to som nechcela vešať Jane na nos, lebo to by bolo zase otázok a otázok. Tajne som dúfala, že ju v premýšľaní o Danovi tento posmešný tón zastaví. K tomu ešte začalo zvoniť, tak sme rýchlo vliezli do triedy. Voľná bola už len prvá lavica. Samozrejme.

„Ale aj tak, ako si sa s ním bavila, ja by som asi nedokázala povedať nič, aby som sa nestrápnila."

Mimovoľne sa mi nadvihlo obočie. No milá Janka a keby si vedela ako som sa s ním bavila predtým, tak to by ti asi aj oči vyskočili. Našťastie hneď ako sme sa zložili do lavice vošla aj učiteľka a debata skončila. Cez hodinu som kýchla ešte asi päťkrát. Začínala som mať tušenie, že z tohto sa len tak ľahko nedostanem.

Nika dnes zabodovala na plnej čiare :-)