P.S. Nechcem Ťa

Lea

Alex sa už našťastie ku mne neozýval. A ostatní, tí iba zazerali a mysleli si svoje, ale nepovedali nič. Asi nikto nechcel mať rozbitý nos. Sedela som si teda na svojom mieste a prepisovala poznámky, dokonca sa mi darilo urobiť si nejaké úlohy. Nechcelo sa mi nikde chodiť a ani riskovať nejaké ďalšie konverzácie ohľadom toho, ako som sa spustila. Po štvrtej hodine som už však nemohla obsedieť, musela som ísť na wecko. Vybehla som z triedy. Skoro som sa zrazila s Kubom.

„ Ahoj."

„Ahooj."- zatiahol. Čo to malo znamenať? Normálne ma to zastavilo. Otočila som sa na neho so spýtavým pohľadom. Kubo sa usmievkával. Po rannom rozhovore s Alexom, som však bola dosť agresívne naladená.

„Čo?" stále sa usmieval.

„Nič."

„Povieš mi, čo má znamenať ten úsmev, alebo mi chceš tiež naznačiť, ako som sa spustila, čo o mne rozhlásila Lea?" Pozrel trochu nechápavo.

„Ja neviem o tamtom, len mám z vás dvoch radosť, nič viac. V piatok som sa ešte vrátil, aby som sa kukol, či ste sa navzájom nepozabíjali a videl som niečo celkom zaujímavé a dnes je Dano vysmiaty jak lečo, tak si hovorím. No konečne!" Vydýchla som si. Trochu som sa usmiala.

„Tak to si asi jediný, čo má z toho radosť."- povedala som už jemnejšie a utekala na wecko. Keď som vyšla von, objavila sa predo mnou Lea a zastala mi cestu. No do kelu.

„Aaaa dievčatá máme tu našu hviezdu, čo si myslela, že keď bude povoľná a roztiahne nohy, tak si chalana pripúta. A teraz jej chuderke ostali iba oči pre plač." Ser na ňu, ser na ňu! Keď jej rozbiješ nos, budeš mať z toho problémy. Ruku som mala zovretú v päsť. V hlave mi fungovala fantázia na plné obrátky, ako jej s tou zovretou päsťou, ako v spomalenom zábere, tresnem do nosa, jej hlavou trhne dozadu, vlasy sa rozletia do vzduchu a potom ju zaleje krv a slzy a všetky jej pätolízačky sa okolo nej zhrnú, ach tá predstava bola úžasná. Normálne som sa musela zasmiať. Leu to trochu prekvapilo, ale hneď sa spamätala.

„To má byť smiech alebo plač?" kyslo sa usmiala.

„Neboj sa už mám pre teba zoznam utešiteľov, ktorý sú ochotní ísť s tebou aj hneď." Tvár mi stvrdla, ona naozaj nemá mieru, kedy je to už príliš. Zbadala som Kuba stál ďalej za ňou. On všetko počul! Mal prižmúrené oči.

„Ty si taká krava....." Lea sa naňho otočila. Prešmykla som sa okolo nej a išla mu oproti.

„Ach, ty už utešiteľa máš. Ty si rýchla. Takže ty a Kubko, čo zberá omrvinky po svojom populárnom kamošovi." Kubo vyzeral, že ju tresne. Nechápem, prečo som to urobila, bolo by super pozerať sa, ako jej konečne niekto dá čo si zaslúži, ale zastavila som ho.

„Nechaj to tak. Nestojí za to." Chvíľu mu trvalo, kým sa otočil. Lea musela vidieť ten jeho nebezpečne naštvaný pohľad, lebo už nepokračovala v urážkach.

„To čo má byť?" spýtal sa pobúrene, keď sme už boli v bezpečnej vzdialenosti.

„To bolo jej bežné chovanie voči mne."- vyzeral nechápavo.

„Prečo si sa smiala?"

„Predstavovala som si ako jej rozbijem hubu." Zachechtal sa, ale vzápätí mal opäť naštvaný výraz.

„Mala si to urobiť!"

„Mala, ale na dnes už mám limit rozbitých nosov splnený, tak nemôžem." Práve vyšiel z triedy Alex. V jednej nosnej dierke mal ešte vždy poskrúcanú servítku. Odporne na mňa pozrel, potom si premeral aj Kuba. Prišlo mi to vtipné. Tak som sa zasmiala. Možno je to divné, ale mňa napadá sa smiať vtedy, keď je to naozaj k plaču.

„No nič, tak ja idem. Maj sa." Nasilu som sa usmiala a vošla do triedy. Držala som sa celkom dobre na to, čo sa o mne rozprávalo, čo rozprávala Lea a čomu všetci verili. Je to naozaj smutné, že ľudia oveľa skôr uveria klamstvu, ktoré niekoho ponižuje, ako by mali hľadať pravdu. Sadla som si na miesto a pevne dúfala, že dnes už nedostanem žiadne ďalšie ponuky na sexuálne radovánky, lebo sa fakt nezdržím a skončím ako recidivista. Už len dve hodiny a môžem opustiť túto budovu a pokúsiť sa tváriť, že to čo sa tu deje, mi až tak nevadí. Posledné dve hodiny som presedela vo vypnutom stave so síce otvorenými očami, ale vypnutým rozumom, aby som sa nemusela premýšľať.

Konečne zazvonilo. Nahádzala som si veci do tašky. Zrazu do mňa drgla Jana.

„Nika!" Dvihla som hlavu, že čo. Vo dverách stál Dano, hľadal ma pohľadom. Všetci boli zvedaví, čo sa bude diať. Oči sa nám stretli, hneď ku mne vykročil. Postavila som sa a prehodila si vak cez plece. Vôbec sa neusmieval, bol vážny. Chytil ma za ruku.

„Poď!" Už ma ťahal za sebou von z triedy a po chodbe. Počula som za sebou zopár ľudí, ktorý horeli zvedavosťou a vydali sa za nami. Chodba bola plná. A do kelu. Pred skrinkami stála Lea s celou svojou partiou a Dano ma ťahal priamo k nej. Neďaleko bol aj Kubo, opretý o stenu. Došlo mi, že to Danovi asi celé vyrozprával. Dano zastal rovno pred Leou. Vyvalene na neho kukala.

„Lea, chcem ti predstaviť svoju priateľku Niku."- objal ma pri tom okolo pliec a pobozkal na čelo.

„Ľúbim ju a neprajem si, aby si o nej rozširovala reči, či so mnou spala a podobne. Ak by ťa to ale veľmi zaujímalo, nespali sme spolu. Ona je dievča, ktorú si človek váži, ktorá je vtipná, inteligentná, s ktorou sa dá porozprávať, s ktorou človek chce tráviť čas aj bez sexu.  Ona nemusí rozťahovať nohy a vyvaľovať prsia, aby zaujala chalana, ako napríklad ty." Všetko dookola stíchlo a počúvali.

„A ak sa ešte raz dozviem, že si na ňu kydala a rozširovala o nej klamstvá, tak aj keď ženy nebijem, prisahám, že tebe bez mihnutia oka a ďalšieho varovania vylepím." Na sánke mu hrali svaly jedna radosť, bol naozaj naštvaný.

„Rozumela si mi?!"- to už takmer kričal. Lea vyzerala úplne prekvapene a postupne sa jej tvár menila na totálne skrivenú hnevom. Oči sa jej zúžili do tenkých čiarok a ústa nasmerovali jej kútiky smerom dolu.

„Sprostá sviňa!" precedila pomedzi zuby. Na nič iné sa nezmohla.

„To si jedine ty a beriem to ako, že si to zobrala na vedomie." Otočil sa ťahal ma za sebou.

„Lea ak budeš chcieť, ja sa kľudne obetujem a pretiahnem ťa, daj mi vedieť."- počula som povedať ešte Kuba. Rozosmialo ma to, ale vzďaľovali sme sa a ja som nasledovala Dana. A nás oboch sprevádzali prekvapené pohľady.

No nič viac už na dnes nestíham😉😉, dúfam, že ste si užili😍😍 ozvem sa po víkende.😊