P.S. Nechcem Ťa

Na túre

* 17 *

Sobota vyšla perfektne. Urobili sme si rodinnú túru na blízke kopce. Slnko nás zohrievalo na chrbtoch, keď sme kráčali po cestičkách. V lese bolo napadané lístie. Milovala som ten šuchtavý zvuk, keď som sa ním brodila. Užívala som si tieto rodinné chvíle, keď sme si rozprávali nejaké historky a spomínali na trapasy. Na vrchu sme si rozložili deku. Z termosky sme si ponalievali horúci čaj, vybalili sušienky a vyhrievali sa na slnku. Ocko často cestoval a keď bol doma snažil sa užiť si s rodinou každú voľnú chvíľu. Pokiaľ nespal. A to tiež unavený z ciest robil dosť často. Aj teraz sa už skladal na deku do polohy ležmo. Robili sme si z toho s mamkou srandu, ale nakoniec nám poslúžil ako dobrá opierka. Tak sme si pili čaj a pozerali na okolité kopce. Hrali všetkými farbami. Kecali sme trochu o škole o divadle. Posťažovala som sa na niektorých profesorov, ako väčšina študentov. Potom sme si robili srandu z ocka , lebo bolo počuť jeho chrápanie. Začalo sa už trochu ochladzovať. Keď ma tak striaslo asi tretí krát, mamka zahlásila, že idem naspäť. Tak sme začali budiť toho spiaceho medveďa vedľa nás. Začali sme do neho štuchať, on len nesúhlasne bručal, tak sme pokračovali tvrdšími metódami, šteklením. Nakoniec so smiechom a veľkými protestami vstal. Pobalili sme sa a dali na cestu späť. Trochu som zaostala, lebo som si fotila zaujímavý kmeň stromu. Keď som sa otočila , aby som ich dohnala, naskytol sa mi pekný pohľad. Rodičia sa objímali a čakali na mňa. Och ako mi chýba sa s niekým objímať. Ako som sa hnevala, keď ma Rado prvý raz objal, hovorila som si, fuj, nech už sa o to viac ani nepokúsi a o pol roka som sa mu sama vrhala do náručia. Vzdychla som si. Ešte že je tu tak pekne, trochu balzam na dušu. Tie farebné listy všade naokolo. Ocko sa naklonil a pobozkal mamku.

„No fuj, rodičia."- musela som dodať ako správny teenedžer.

„Jooj, no jasné a keď to robia mladý je to ok." Dodal ocko a stiahol ma k nim do spoločného objatia.

Domov sme došli už skoro po tme. Unavený sme objednali pizzu, urobili popcorn a pustili si telku. Išla dobrá komédia, tak sme sa dobre zasmiali. Tento deň dopadol podľa mojich predstáv.

Nedeľa to už bolo niečo iné. Od rána bolo zamračené a čakalo ma dosť učenia. Doobedu som sa ešte vyvaľovala v posteli a čítala si knihu, potom sme urobili nedeľný obed. No ja som iba pripravila šalát a prestrela stôl. Po obede som sa zavrela vo svojej izbe v snahe učiť sa. Išlo to veľmi pomaly. Príkladov z matiky bolo dosť veľa. Dokončila som konečne tretiu stranu ako som na to pozerala, škrtaníc tam bolo naozaj dosť. Ale to nevadí, zavrela som ho a tresla ho na stôl, dôležité, že to mám už za sebou. Natiahla som sa .

"Potrebujem pauzu." Vonku sa dosť zamračilo a všetko nasvedčovalo tomu, že bude poriadna búrka. „No poďme na Biolu." Otvorila som si zošit a.. No super nemám poznámky. Tak toto som naozaj nemala rada. No nemala som inú možnosť. Zapla som mobil a poď ho na Facebook. Niekedy som ho využívala často, keď sme si každý večer písali s Radom. Trochu sa mi triasli ruky. No nič, pozrieme kto je online, aby som si vypýtala poznámky. Predsa pár spolužiakov bolo.

Ahoj, neposlal-la by si mi prosím pekne poznámky z bioly?- napísala som pár správ. Aha aj Dano je online, všimla som si. Mala som ho medzi priateľmi ešte od základnej. Nikdy sme si nepísali, iba zopár všeobecných správ čo sa posielajú všetkým priateľom na Vianoce a Nový rok. Klikla som na jeho profil. Sem tam som sa len tak premávala po facebooku a sledovala profily priateľov, čo kto popridával. Na jeho profile sa nič nemenilo, zopár selfie za rok.

„Cink."- došla mi správa, poznámky od dobrej duše. Tak, dosť bolo srandy ide sa učiť. Otvorila som si zošit a dala sa do prepisovania.

Večer, keď som po horúcom kúpeli ležala v posteli začalo sa blýskať a hrmieť. Fučanie vetra bolo počuť aj spoza zavretých okien. Odtiahla som si žalúzie a podložila sa vankúšmi na posteli, aby som mala dobrý výhľad na to, ako blesky pretínajú oblohu. Na sekundy osvetľovali celú izbu a vytvárali rôznorodé tiene. Zrazu cinkla správa. To kto?! Natiahla som sa po mobil.