P.S. Nechcem Ťa

Trojité objatie

„Ahoj."- ozvalo sa mi za chrbtom. Paťa.

„Čau."

„No čo, tešíš sa na divadlo?"

„Hej, hej, hlavne na Leu a na jej skvelé herecké výkony, keďže my ostatní nevieme hrať."

„Ale prestaň, kašli na ňu." Keby sa to dalo. Nemala by som s tým problém, keby mi neznepríjemňovala život. Vzdychla som si.

"Kašlem, to mi ver, len nech mi dá pokoj."

„Fajn , tak sa vidíme poobede."- ešte mi kývla a utekala do triedy. Pred triedou stál Dano. Kývol mi tiež s veselým úsmevom. Decentne som sa usmiala a kývla hlavou. Kvôli nočným spomienkam, Leinmu ohováraniu a celej tejto situácii, som sa nedokázala ani veselo odzdraviť. Hneď za ním vybehol aj nejaký spolužiak a zavesil sa mu okolo krku. Trepal nejaké somariny, lebo sa rehotali, keď som prechádzala a ich rehot som počula aj keď som zašla za roh.

Na obede Jana rozprávala novinky z angličtiny. Vyvíjalo sa to celkom sľubne, čo som jej priala, aspoň by o tom konečne iba nečítala, ale to aj zažívala.

Pri skrinke ma už čakala Paťa.

„Ahoj, pripravená?" Zjavne bola divadlom nadšená. No ja som jej nadšenie úplne nezdieľala. Tak trochu som mala obavy, čo sa zase zomelie.

„Ahoj, na niektoré exempláre sa pripraviť nedá." Spečatila som to sileným úsmevov.

„Ale no vieš čo, myslím si, že ona je z teba hotová tiež na maximum." Smiala sa na tom. Trochu ma svojím smiechom tiež nakazila.

„Hej, určite." Poznamenala som ironicky.

„Fakt, čo ju poznám, tak ju ešte nikto takto nevytočil, ako ty." Aspoň niečo. Jej oduševnenie pre divadlo bolo nákazlivé. Tak som hodila tašku do skrinky, vzala si iba scenár a vyrazili sme do jamy levovej. Prišli sme medzi prvými. Sadli sme si a ešte chvíľu sa bavili o blbostiach. Dnes sme mali iba malé výstupy, inak celá scéna patrila Lee. Keď vošla prehliadla si celú miestnosť a potom sa usadila v prvom rade aj s celou svojou partiou. Snažila som sa nepozerať tým smerom. Ale zdalo sa, že mi nevenuje pozornosť. Možno bola presvedčená, že jej plán s ohováraním vyšiel a Dano si o mne myslí to, čo chcela aby si myslel.

Prišla učiteľka a začala skúšku. Na scénu nastúpila Lea a jej kamošky. Matne sme sledovali dialógy, aby sme boli v obraze, kde sa v scéne nachádzame. Boli sme už asi v jednej tretine scény, keď sa rozleteli dvere a dnu sa vovalil Dano ešte aj s Kubom, tiež športovcom.

„Prepáčte mali sme tréning."- vykríkol Kubo so smiechom.

„Dobre , dobre už si sadnite. Pokračujeme." – zahlásila učiteľka.

Prefrčali pomedzi stolička a sadli si za nás. Lea sa na nich usmievala a zakývala.

„Ahojte." Dano sa naklonil dopredu medzi nás dve a usmieval sa.

„Ahoj." Odpovedali sme jednohlasne, čo nám prišlo také smiešne, až sme sa všetci traja rozosmiali. To neostalo bez povšimnutia. Zo strany Lei to boli pohľady zúžených očí a učiteľka povedala.

„No ticho poprosím."

„Oni mi len ukazujú, kde práve sme."- ozval sa Dano. My dve sme sa len chichúňali.

„Dobre, dobre, len potichu." Naklonila som sa a ukázala mu v scénári, kde práve sme.

„Prišiel si práve včas. Za chvíľu ideš ku kráske."

„Ku ktorej?" Paťa zagúľala očami. Napadlo ma kopec uštipačných poznámok, ale kusla som si do jazyka.

„Máš pravdu." Zahlásila Paťa. Asi v jej očiach Dano vďaka tejto poznámke stúpol, že nie je z Lei taký hotový ako všetci.

„No poďte chlapci, poďte sa predvádzať tu." Učiteľka kývla na Dana a Jakuba. Už prišiel ich dialóg. Tak rýchlo ako sa vovalili pred chvíľou dnu, tak rýchlo sa dostali aj na javisko a začali. Išlo im to dobre aj sa na tom bavili. Dano si sem tam prehrabol svoje blond vlasy. Dobre sa na nich dívalo. Musela som uznať, že učiteľka mala dobrý výber. Hlavný hrdinovia boli ....no pekný. Kamaráti hrali kamarátov, takže to išlo ako po masle. Nastúpila scéna, kde má Dano dialóg s Leou. Lea sa rozžiarila a koketne sa smiala. Mala hrať školskú hviezdu a ona ňou aj bola, takže veľa talentu na to nepotrebovala. Pripravili sme sa aj my s Paťou, lebo sme potom ako skončia nastupovali. Lea dohovorila, čo mala, tak sme vystúpili na javisko. Ako sme prechádzali popri nich, veľkej kope ľudí, niekto ma potkol a padala som dopredu. Mohla som to čakať, to jediné mi bleslo hlavou. Horšie, že som so sebou ťahala aj Paťu, ktorej som sa inštinktívne zachytila. Už, už som nás videla na zemi v nejakej blbej a smiešnej polohe a v minisukni, čo som mala na sebe......ach to bude trapas.........keď nás obe zachytili ruky a pomohli udržať sa v rovnováhe na zemi.

„ Ale no dievčatá, ja viem že som neodolateľný, ale nemusíte sa na mňa vrhať obe naraz." Počula som vykríknuť Dana so smiechom. Skončili sme v nejakom divnom objatí všetci traja. Paťa sa smiala tiež.

„Ty máš šťastie a na mňa sa nijaká nevrhnete?."- dodal do toho aj Jakub a so smutným pohľadom prešiel všetky baby naokolo. Všetci sa bavili a nikto neriešil, kto nás potkol. Hneď, ako som nadobudla rovnováhu, povedala som iba: „Diki." a vykĺzla z objatia. Dano žmurkol a usmial sa na jeden kútik. Kopa na čele s Leou sa vypratala z javiska a mohli sme s Paťou začať náš dialóg. Zo začiatku som bola ako bez života, lebo som mala pred sebou obraz mňa na zemi, ako rozšliapnutej žaby, čo by sa stalo, keby narcis Dano nepoužil svoje záchranné ruky. Ale Paťa bola vo svojom živle a postupne ma svojím nadšením nahlodávala, až som sa uvoľnila a a vžila do svojej role. Na konci scény prichádzal Dano a mali sme ešte krátky dialóg. Prichádzal s takým sladkým úsmevom, až som mala chuť protestovať a sťažovať sa na jeho výkon. Tak sa má usmievať predsa na Leu, do ktorej je v tej hre bláznivo zaľúbený a nie na starú známu, čo ho najprv hodila o zem a potom mu pomáha dostať sa k jeho láske. Ale zjavne to nikomu okrem mňa neprekážalo. Teda určite ešte Lee, ale tú som radšej očami nevyhľadávala a radšej som začala. Ten sladký úsmev mu z tváre neschádzal po celý čas, až som z toho bola vykoľajená. Po skončení som sa nezdržala.

„Vieš o tom, že hráš zaľúbeného do Lei? Tak sa vži do role a nekukaj tak na mňa, lebo ťa zase hodím o zem." Usmial sa ešte viac, prevrátila som oči.

„Dobre, dobre, pokúsim sa. Ale som dobrý záchranca, nie?" zase sa usmieval ako slniečko.

„Jasné, ale vieš, že keby nebolo teba, nebola by ani nepriateľka, čo ma potkýna?" Vzdychol si. Už sme boli dole z javiska.

„Veronika a Paťa, vy ešte ostaňte dohodneme sa na záverečnej pesničke. Ostatní už môžete ísť, ďakujem a teším sa na budúce." Ozvala sa učiteľka z pódia. Dano na mňa smutne pozrel a zberal sa preč. Nedalo mi. Ešte som na neho zavolala.

„Dano!" otočil sa. „Si." Usmial sa a zavrel za sebou dvere.