P.S. Nechcem Ťa

Takmer nahá

Keď som vošla do šatne privítali ma hnusné pohľady. No to sa dalo predpokladať, tak si to nejako nebudem všímať, predsavzala som si. Šuškanie, ktoré bolo jednoznačne o mne som sa snažila tiež úspešne ignorovať. Prezliekla som sa ako najrýchlejšie som vedela.

„No Lea ako Vám to ide na divadle?"- opýtala sa nahlas Dana, jedna z Leiných best frends. Toto herecké vystúpenie bolo jednoznačne určené mne. V duchu som sa smiala ako najatá a divila som sa, akú námahu si dáva niekto kvôli mne. Hovorila to dosť nahlas, aby nebolo pochýb, či to počujem.

„No, je to super, vieš Dano je perfektný herec. Perfektne sa na tú úlohu hodí. Dobre sa bavíme. Len je tam zopár ľudí, čo to kazia, lebo vôbec nevedia hrať." Aaa, tak predsa! Čakala som, kedy a ako príde narážka na mňa. A bolo to tu. Ešte som sa musela prezuť. Vytiahla som botasky a prezúvala sa.

„Len je divné, že im to vôbec nedochádza. Bojím sa, že to pokazí celý dojem z toho predstavenia."

Tento krát som sa musela zasmiať aj trochu nahlas. Pokazí to dojem? Čo by si chcela hrať iba sama s Danom? Kto by ti potom robil krovie? Postavila som sa a vypadla zo šatne. Ale jasne som videla, že môj posmešný úsmev, ako jediná reakcia na Leine poznámky, jej jednoznačne len zdvihol adrenalín.

Na telesnej sme hrali volejbal. Našťastie som nebola s Leou v tíme a jej umelé nechty jej nedovolili nejaké zbesilé športové výkony, ktoré ma mohli ohrozovať. Tak sa sústredila iba na škaredé pohľady a ohováranie za chrbtom, čo som sa snažila ignorovať. Horšie to bolo, keď sme zase skončili spolu v šatni. Zjavne ju moja ľahostajnosť k jej poznámkam a pohľadom dožrala až do tej miery, že sa odhodlala ozvať ku mne priamo. Mala som už prezlečené rifle, keď som počula za chrbtom.

„Nika, ako sa ti hraje s Danom?" Nadvihla som obočie, že akože čo tým myslí.

„Normálne." Prezula som sa . Zostávať v tomto rozhovore veľmi dlho sa mi nechcelo. Aj preto, že som vedela, že ma čaká nejaká dýka v chrbte v prípade nepozornosti.

„Vieš všimla som si ,že sa ho snažíš zaujať." A bolo to tu. Ja sa ho snažím zaujať? Hmm to je mi novinka. Postavila som sa vzpriamene, aby moja odpoveď mala svoju vážnosť a čo najsladšie som sa usmiala.

„Nie, neboj sa Lea, nesnažím sa ho zaujať, to by ma ani nenapadlo." To , že som ho už zaujala, pokiaľ teda to všetko, čo mi nahovoril, myslel vážne, to som si radšej nechala pre seba. Aj keď, dnes sa mi ani nepozdravil, tak možno už......

„Kľudne si ho môžeš nechať celého pre seba." - povedala som pokojne. Neviem, čo Leu vytáčalo viac, či ten môj sladký úsmev, alebo to, že sa jej nebojím, nesnažím sa jej ponížene klaňať, ako veľa iných. V šatni nás bolo už málo a väčšina priebežne odchádzala, nevenovali nám nejakú pozornosť. Keď som sa tak obzrela, už tam ostali len Lea a jej kamošky.

„To je dobre, že si pochopila, že u neho nemáš šancu. Proste na neho nemáš." Práve som si vyzliekla tričko a toto ma fakt zaskočilo. Nemáš u neho šancu? To čo má znamenať, však nemám drevenú nohu. Možno nie som taká sexbomba ako Lea, ale tiež nie som strašiak do maku. Prečo by ma mala ponižovať taká Lea, čo nosí výstrih až po kolená, jasné že tým chalanov zaujme.

„Vieš, nechcem, aby si potom bola sklamaná." - dodala sladko. To bola dobrá bodka. Už to vo mne vrelo. Toto ti nedarujem Lea. Nadýchla som sa a snažila sa to povedať s čo najpokojnejším hlasom.

„Vieš Lea, tiež nechcem, aby si bola sklamaná, ale podľa mňa, aj keď sa veeľmi snažíš, ani ty u neho nemáš šancu." Oči sa jej okamžite zúžili, pery skrivili iba do tenkej čiarky.

„Ty drzá krava!" - vyštekla. Než som sa nazdala strčila do mňa, zatackala som sa niekoľko krokov dozadu. Dvere niekto musel medzitým otvoriť a ja som sa ocitla vonku na chodbe. Dvere sa okamžite zavreli a držali ich zvnútra. Moja snaha otvoriť ich bola márna. Ostala som na chodbe a..........iba v podprsenke. Do kelu! Samozrejme to neostalo bez povšimnutia chalanov čo boli na chodbe.

„Heej super!"

„Dobrý ohoz, daj ešte niečo dolu!" Zachvátila ma panika a išla som sa prepadnúť od hanby, ale o tom nemusí nikto vedieť, lebo si posmešky budem užívať do nekonečna. Otočila som sa mu zoči voči vystrčila bradu a zakričala na neho a proste na všetkých, čo mali ešte drzé poznámky na jazyku.

„Drž hubu kretén, čo ešte si nevidel dievčatá v plavkách, tak čo tu teraz riešiš." Zabralo to.

„Však dobre len, že dobrá podprda." Zamrmlal, keď popri mne prechádzal. Zo šatne pri tom kriku vyšiel aj Dano. Cítila som sa ako nahá. Zložila som si ruky na prsiach. Nevedela som kam sa mám pozerať. On sa pozeral priamo na mňa. Blížil sa ku mne pomaly, tvár mal vážnu na perách jemný úsmev. Prišiel až úplne predo mňa.

„Ahoj." - povedal ticho. Dával si zo seba dole mikinu.

„Naozaj pekná podprsenka." Zrazu som bola veľmi rada, že som si dnes vzala jednu z mojich najkrajších podprseniek, v ktorej aj moje malé prsia vyzerali dobre. Bola tmavomodrá s drobnými ružovými kvietkami a ružovou čipkou. Mimovoľne som sa na ňu pozrela.

„Hej aj mne sa páči." Úžasný rozhovor, keď tu stojím skoro nahá.

„Môžem?" spýtal sa, ale vzápätí už na mňa prehodil svoju mikinu. Nedokázala som odpovedať, lebo by som sa rozplakala, z toho všetkého stresu a adrenalínu. Vopchala som si ruky do rukávov. Mikina bola béžová, mäkká a voňala po aviváži. Schytil konce a začal ju zipsovať. Bola som mu za to vďačná, asi by sa mi teraz triasli ruky tak, že by som netrafila spojiť zipsy. Ruky som si radšej rýchlo vopchala do vreciek, aby nebolo, vidno ako sa mi trasú. Neviem či sa mi to zdalo, ale keď išiel so zipsom úplne hore, tak ho ťahal pomalšie a chrbtom prsta mi prechádzal po hrudníku. Očami hypnotizoval ten zips. Keď konečne skončil, pozrel mi do očí. Boli úplne tmavomodré.

„Ďakujem."

„Lea?" -aká jednoduchá otázka. A koľko veľa s ňou povedal. Prikývla som. Posmešne sa zasmial a vzdychol. „V pohode?"

„No asi ťa ešte stále veľmi chce."- zaškerila som sa.

„Chceš ju naštvať?" zaiskrilo mu v očiach. "Môžem ťa objať keď vyjde." Až so mnou cuklo, ako to povedal.

„Myslím, že keď ma uvidí v tvojej mikine bude naštvaná dosť." Urobil rezignujúcu grimasu.

Začalo zvoniť. Vtom sa otvorili dvere šatne a vyvalili sa Lea a spol. Hľadala ma pohľadom. Keď zbadala, že stojím neďaleko a vedľa mňa Dano, bola zjavne sklamaná. Asi čakala, že budem niekde v rohu schúlená so srdcervúcim plačom. Svoje sklamanie a nervy, že jej poníženie nevyšlo, ako si želala, sa snažila zakryť čo najlepšie, veď tu stál Dano.

„Ahoj." Pozdravila sa milo, patrilo to jednoznačne Danovi. Otočila sa a utekala preč. Aj ja som sa pohla, musela som si zobrať veci a ponáhľať sa na hodinu.

„Ak môžem, tú mikinu si ešte na chvíľu požičiam."

„Ako dlho budeš chcieť." Usmial sa .

Vbehla som do šatne a narýchlo si všetko nahádzala do tašky, tričko som už neobliekala, aj tak som prišla na hodinu pozde.