P.S. Nechcem Ťa

Červený rolák

Vbehla som domov, zobula sa, pozhadzovala všetky veci a hodila sa na posteľ. Pritlačila hlavu do vankúša a začala pišťať a kričať. Ten maličký Danko zo mňa robí šialenú. Vankúš aspoň trochu zmierni moje výkriky, aby susedia nemuseli volať záchranku. Keď mi už došiel dych, prevrátila som sa na chrbát, čumela do stropu a zadychčane sa usmievala od ucha k uchu. Ešte stále to so mnou triaslo, akoby som bola napojená na elektrinu. Ešte stále som mala chuť kričať. Zakryla som si tvár dlaňami a snažila som sa to robiť aspoň trochu potichšie. Pišťanie a jačanie sa ozývalo celou izbou. Trvalo mi dosť dlho, kým som sa začala chovať aspoň trochu normálne. Už ma boleli líca, čo som sa toľko usmievala.

Jedno je objímať sa s ním ako s túliacim plyšovým mackom, keď ma hladká po vlasoch, bozkáva na čelo, je mi v tom objatí príjemne, ako v teplej kožušinke. Vzbudzuje dôveru, že ma ochráni pred všetkým zlým.

Ale úplne niečo iné je, keď mu stmavnú oči do tmavomodra a schytí ma tak, že sa nemôžem ani pohnúť. Keď cítim jeho vôňu a dych. Vtedy je Dano číre nebezpečenstvo, nevládzem dýchať a mám chuť sa naňho vrhnúť a ochutnať, či jeho čerešňové pery sú naozaj také mäkké a chutné. Kto ma vtedy ochráni pred ním aj predo mnou samou. A ako je možné, že vždy nájde odhalené miesto na mojom krku. Ruka mi hneď vystrelila na krk a dotkla sa miesta, kde som dnes dostala bozky. Všetky bunky môjho tela poskakovali a robili kotrmelce. Hmmm, zase som mu povedala maličký, predtým, než sa zavreli dvere. Úsmev sa mi zmenil na sladký a nezbedný. Hmmm, zajtra vezmem rolák maličký Danko. Izbou sa ozýval môj rehot.

Zase písomky a z angliny to mám nahnuté, tak by ma mala skúšať. Včera som sa drvila, no keď mi po každej prečítanej vete napadali Danove pery , tak to išlo veľmi ťažko. Dnes som si naozaj zobrala rolák. Ráno som sa musela nahlas rozrehotať, keď som si ho pretiahla cez hlavu a videla, ako mi tesno obopína krk až po uši. Tmavočervený rolák mi rozjasňoval tvár, aj keď stačilo si pomyslieť na Maličkého Danka a trest, ktorý si za to , že mu tak hovorím vymyslel a mohla som s tým červeným rolákom úplne splývať. Dnes som mala čas a chuť, tak som si namaľovala aj linky a špirálu a dokonca som vytiahla aj tmavočervený rúž. Natiahla čierne skiny a tie nové čižmičky. Nahádzala som do tašky ešte posledné zošity, s ktorými som zaspávala, asi v nádeji, že sa počas spánku niečo z nich presunie do hlavy. A už som bežala.

Písomky napísané, z angliny som si tiež odrecitovala dva články. Mala som na dnes dosť. Vzhľadom na to, že som si sedela na svojom mieste a nechodila po chodbách, som Dana nevidela. A nemala som ani čas na neho myslieť. Keď som mala voľnú chvíľku, hneď začala rozprávať Jana, prišla jej totižto teta z Anglicka, tak mala kopec noviniek. Pred obedom za mnou došla Paťa a súrila ma nech sa rýchlo najem a bežím na skúšku. No fakt super. Obed som do seba nahádzala rýchlosťou svetla, aj to som za Paťou zaostávala. Po dobrom obede, ktorý som si ani nepamätala, lebo som sa na neho ani nestihla kvôli Pati pozrieť, sme rýchlym krokom zamierili ku skrinkám.

„Pohni!" - súrila ma.

„Už prestaň, čo sa deje? Veď väčšinu už máme aspoň dvakrát prejdenú a ani zajtra nie je vystúpenie, tak čo tak stresuješ? Aj tak musím ísť ešte na wecko." Paťa prekrútila oči.

„Tak bež sama, ja dôjdem hneď, veď sa nepocikám kvôli skúške." Nervózne zavzdychla.

"Kiko si dával melír a hovoril, že mu chytil na zeleno, tak som z toho nervná a chcem ho čím skôr vidieť, či je to až také zlé." Mala som vyščerené oči a nevedela čo povedať, ani či sa smiať.

"Tak už bež, čakám ťa." Zatlieskala mi pred nosom. Pobehla som teda k weckám, našťastie bolo prázdno, ešte som si stihla dať aj rúž a vybehla som von, kde stepovala Paťa. Vyštartovali sme cez vestibul rýchlym krokom. Keď sme zabočili do chodby ku telocvični, skoro sme sa zrazili s Danom a Kubom. Hneď mi poskočilo srdce.

"Čaute." Dano sa k nám hneď pridal rýchlym krokom. Kubo trochu zaostával. Zrazu ma chytil jednou rukou okolo pása. Nechápavo som naňho pozrela. Pozeral mi rovno do očí, keď povedal.

"Môžem si ju na chvíľu požičať?" Myslel to na Paťu. A čo som ja vec?

"OK, ale rýchlo ju vráť."

"Héééj, tak najprv ma súriš, že sa nemôžem ani najesť a potom ma tu necháš na pospas tomuto... ....ehmmm .." Zrazu som nevedela, ako ho mám nazvať, lebo všetky prezývky, čo som mu dala  a ktorými som ho nazývala, by neboli vhodné.

"...... Danovi."- všetci sa zarehotali.

"A za druhé nie som vec, ktorú by si si mohol požičať." - povedala som vzdorovito.

"Dobre, keď si ťa nemôžem požičať, tak si ťa budem musieť vziať." Tieto slová nezneli dobre.

"Čo?! Neopováž sa." Ani som nestihla dopovedať. Už ma držal na rukách. Paťa sa smiala.

"Ale neužívajte si dlho." - smejúca sa Paťa zmizla vo dverách. Kubo vyrehotaný zapotil:

"To je pravda, nech ťa nemusím ospravedlňovať u trénera." A aj on zmizol za dverami šatne. Nechápem, to ma naozaj nikto pred ním neochráni?

"To je teda kamoška."- precedila som nechápavo pomedzi zuby. Dano sa zachechtal, zložil ma na zem, oprel chrbtom o stenu a postavil sa predo mňa. Predpoklad bol, že toto teraz nebude macko na túlenie, ale ten nebezpečný Dano. Stačilo sa na neho pozrieť, ako mu tmavnú oči, keď sa ku mne skláňal. Zimomriavky, ktoré mnou prešli, tiež veľa naznačovali. Jednou rukou mi prešiel okolo tváre odhrnul vlasy dozadu. Potom sa naklonil ku môjmu uchu a povedal chrapľavo.

"Nemám rád roláky." Tak mi to vyšlo. Spustila som nekontrolovateľný zvonivý smiech. Aj on sa usmieval, ale bol to záludný úsmev. Chytil ma okolo pása a pritiahol k sebe. Už mi do smiechu nebolo. Zase sa perami takmer dotýkal môjho ucha.

"Ale tá farba ti pristane.....ide ti k perám." zrýchlil sa mi dych a zrazu mi bolo v tom roláku neskutočne horúco.

"Mimochodom, tak ma napadá, keď máš rolák až po uši, budem si musieť nájsť iné miesto." Nie, nie, nie, nie nie. Prečo má na mňa taký vplyv? Horúčava mi vchádzala aj do končekov prstov. Moje telo sa opäť vyplo oproti jeho. Do kelu, to tu už nič neovládam?! Položila som ruky na jeho ramená, aby som sa mohla odtiahnúť.

"Nepováž sa sa maličký." - povedala som výhražne a zatlačila na ramená, ale nič sa nestalo, iba si ma pritiahol, ešte viac. S chuťou sa zasmial.

"Dobre, dobre slečna nebezpečná, nechcem, aby si ma hodila o zem." Prešiel mi končekmi prstov okolo tváre, pozrel mi do očí a ja som sa nevládala nadýchnuť . Neviem, čo mi spôsobovalo väčšie problémy, či dotyky jeho prstov, jeho tela, alebo ten jeho pohľad tmavej a hlbokej morskej hladiny.

"Budem improvizovať." Čo?! Sklonil sa a pobozkal ma na sánku vedľa ucha, potom nižšie a potom ešte raz, takmer až pri brade, sa jeho mäkké a horúce pery prilepili na moju pokožku. Zhlboka som sa nadýchla, moje telo sa opäť vyplo. Zatlačila som na jeho ramená.

"Nevieš počítať maličký." zasmial sa, vyceril rad bielych zubov a pozrel mi do tváre.

"Ale viem, vedel som, že to ešte raz povieš." Spoza dverí bolo počuť burácajúcu hudbu. Pustil ma, venoval mi ešte jeden sladký úsmev a odišiel do šatne. Aspoň, trikrát som sa poriadne nadýchla, kým som aj ja bola schopná ísť. Dúfam, že to čo sa stalo na mne nie je vidno ako na billboarde.

Otvorila som dvere. Pôvodne som chcela strašne škaredo zazrieť na Paťu, ale zbadala som Kika so zelenými vlasmi a Patin nešťastný výraz a to mi úplne stačilo.

Ach, tak mám ďalšiu kapitolu. Nemám slov, lebo sa to píše ... no mám čo robiť, aby som sa nevybrala takého Danka hľadať.😊😊 Tak dúfam, že sa páči aj Vám.😍😍