P.S. Nechcem Ťa

Zvládneš to

Došli sme do spoločenskej a zamierili rovno za pódium, kde už vo veľkom chystali nástroje a aparatúru. Kubo zložil zosilňovač na miesto, kde ho samozrejme navigovala Paťa. Dano krabicu s káblami, do ktorých sa hneď všetci pustili a každý si vyberal, čo potreboval a ja som doniesla svoj nástroj, mikrofón. Učiteľka sa postavila do stredu pódia zakričala.

"Prosím o pozornosť! Mali by sme tu už byť všetci, takže , dnes je náš veľký deň, vrchol nášho snaženia."- začala dosť vzletne.

"Prejdeme si celú hru, snažte sa hrať presne tak, ako to budete hrať na premiére aj so všetkými detailami, aby sme sa potom vyhli nejakým faux-pas. "- urobila krátku pauzu.

"No a po premiére budú prázdniny a ja mám pre Vás ešte jedno prekvapenie. Budeme s naším predstavením hosťovať v našej spriatelenej škole. Bude to aj s nocľahom, takže na dva dni, budeme mať dve vystúpenia."- ozvali sa obdivné pokriky, rehot, uliať sa na ďalšie dva dni a predĺžiť si tak prázdniny, to si vyslúžilo dosť veľké burácanie.

"Tak hneď po prázdninách, v stredu sa nastupuje do školy a my vo štvrtok ráno odchádzame a vrátime sa v piatok poobede. Bude sa doplácať za autobus po 5€, inak nocľah a jedlo máme zabezpečené. Ak by s tým mal niekto problém, nemohol by a podobne, nezabudnite mi dať včas vedieť, na rozpisoch máte môj mail aj telefón. Tak a teraz už začneme pripravte sa, stopnem si to, ako dlho nám to bude trvať, tak bez prestojov, buďte už pripravení na nástup na svoju scénu včas."

Potom zišla z pódia a usalašila sa na predných stoličkách. Kapela si vzadu všetko zapájala, akoby sa ich divadlo netýkalo, Dano s Kubom sa vytratili, asi aby boli pripravení na nástup na svoje scény.  Vzadu bol už pripravený paraván a za ním vešiak a zopár stoličiek. Provizórna prezliekáreň chalanov. Na vešiaku viseli košele, bola tam aj Danova spolu so sakom. Kulisy boli naskladané pekne na boku, pripravené na použitie, medzi nimi aj naša žehliaca doska. Vrátila som sa naspäť k Pati. Kiko si rozkladal bubny v rohu pódia, tam boli aj repráky a aparatúra , budú tam počas celého vystúpenia. Pred nimi bola postavená pomaľovaná kartónová stena, aby ich nebolo vidieť. Na pódiu sa už hralo. Zdalo sa mi, že Paťa už nemá toľko roboty, tak som išla za ňou.

"Nepôjdeme omrknúť šatňu a zložiť si tam veci?"- teraz bola vhodná príležitosť, lebo Lea práve hrala, tak by som nemala dostať žiadne blbé pripomienky. Paťa nakoniec prikývla, išli s nami aj Simča s Peťou. Šatňa bola prázdna. Na jednej strane stolík s veľkým zrkadlom a popri stene naukladané lavice a nad nimi rad vešiakov. Väčšina tu už mala naskladané veci. Samozrejme Lein štýlový vak s flitrami sa vynímal hneď pri zrkadle. Na vešiačikoch boli navešané dresy, v ktorých bude mať výstup tím roztlieskávačiek. Hodili sme si veci na voľné miesta v rohu. Otočila som sa vystrašene na Paťu.

"Počuj, ten župan máš?" Zachechtala sa.

"Hej neboj. Chceš ho vidieť?"- mala som v tvári pochybovačný výraz, lebo jej vak mal príliš malé rozmery, tak ho radšej vytiahla.

"No tak toto som nečakala." Vytiahla ľahučký saténový čierny župan, posiaty ružovými ružami. Nečudo, že sa jej tam zmestil.

"Tak toto si mám akože obliecť?"

"Hej, budeš sexi. Veď som ti vravela, že musíš zažiariť."- povedala akoby nič a dala sa na odchod. Vôbec ju nezaujímal môj užasnutý výraz. Zato Simča a Peťa sa na tom dobre bavili. Strčila som ho radšej do môjho vaku, nech ho Lea nevidí, ani tie moje šaty, lebo budem mať prednášku o tom ako sa pchám Danovi do zadku. Vyšli sme práve včas, Lea a spol práve skončili a trepali sa do šatne. Chvíľu som sledovala, čo sa deje na javisku. Nervozita sa mi začala vracať. Po tejto scéne nasledovala naša s Paťou. Predýchavala som a snažila sa nemyslieť na spev. Musím priznať, že sa mi to nedarilo. Paťa na mňa kývla a išli sme na pódium my. Našťastie jej talent preniesť na mňa svoju dobrú náladu zaúčinkoval a všetko sme odohrali ako bolo treba. Scéna s Danom, prešla tiež bez výrazných komplikácii. No uznávam, že tréma so mnou robila divy a zamýšľať sa nad jeho modrými očami a úsmevmi, ma teraz obišlo. Iba pri tanečnej scéne, keď ma objal kolo pásu a pritiahol k sebe sa to ignorovať nedalo. Ja som sa aj pokúšala, ale moje telo ma zjavne nepočúvalo. Hneď sa k nemu vyplo, akoby to išlo ešte bližšie a so zatajeným dychom som hypnotizovala jeho oči, tvár, pery. No scéna skončila a ja som sa mohla naďalej utápať vo svojom strachu. Keďže sme sa to snažilil naozaj zahrať bez prestojov, ako to bude na premiére, tak veľa času na rozhovory a pohľady nebolo. Prišla scéna s prípravami, kde sme sa stretli, naša štvorka. Pobrali, sme čo sa dalo a nabehli. Hneď na začiatku sa ma učiteľka spýtala, kde mám župan, akoby to nebolo jedno v čom som. Neviem, prečo si práve toto vzala do hlavy. Uistila som ju, že ho na sto percent mám a na premiére v ňom určite prikvitnem. A to doslova, keďže je kvietkovaný. Našťastie sme mohli nateraz pokračovať bez neho. Robila som Danovi vlasy, tentokrát len akože, nechcela som mu ich gélovať teraz, nechala som si to na premiéru. A tak som sa s nimi iba hrala a nechala sa nimi štekliť pomedzi prsty. Danove prezliekanie, sme mohli tiež robiť akože, tak ma ani jeho svaly a snedá pokožka nerozptyľovali. Všetko zbehlo tak rýchlo. Nastala konečná scéna.

Učiteľka sa spýtala, či môžeme ísť aj s hudbou. Už mi zvieralo hrdlo. Všetci boli na miestach. Kiko odpočítal a začal bubnovať a vtom obrovský piskot a rev z reprákov. Všetci sa chytali za uši. Paťa hneď vyskočila a povypínala nejaké gombíky. Z môjho laického úsudku, bolo asi niečo zle pozapájané.

Lea sa ihneď, ako mohla zložiť ruky z uší začala rozčuľovať.

"Pani učiteľka to nie je dobrý nápad, toto, keby bolo na premiére, to by predsa bolo úplné fiasko. Nemohli by sme to predsa len pustiť hudbu z prehrávača a oni nech si tam naoko hrajú a spievajú?" Celá kapela vrátane mňa čumela na Leu prekvapene a zdesene. Hneď na to sme sa pohľadmi presunuli na učiteľku, čo ona na to.

"Práve preto to skúšame, aby sa vychytali muchy Lea. Neboj sa neurobia nám hanbu." Našťastie učiteľka sa k tomu postavila úplne fajn. Potom pozrela na Paťu spýtavo. Tá len kývla plecami.

"No chvíľu to potrvá, neprídem na to ihneď." Hlesla zachmúrene Paťa. Učiteľka za-vzdychala a povedala nech zapnú prehrávač, aby mohli dokončiť skúšku. Lea dávala najavo svoju nespokojnosť a prekrúcala oči, ale iba do chvíle keď začala tancovať s Danom. To sa už tvárila blažene.

Ja som mala ešte stále zovreté hrdlo a vydesený výraz. Paťa sa snažila pochopiť zapojenie káblov, tak ju moje rozpoloženie veľmi netrápilo.

"Čo ti je?"- prebral ma až Danov hlas. To už skončili? Chvíľu som na neho ostrila, akoby som práve vstala. Učiteľka vravela niečo o tom, že všetko je OK a stretneme sa poobede. Dano ma chytil za ramená.

"Nika, hej preber sa." Zaklipkala som očami.

"Hmm." - na nič iné som sa nezmohla.

"No som rád, že žiješ."- usmieval sa na mňa. "A teraz povedz, čo ti je?" Bola som v takom tranze, že som bez okolkov všetko vyklopila.

"Ja to nezvládnem."

"Čo nezvládneš, veď všetko ide perfektne."

"Neodspievam to."

"Čo by si neodspievala, veď ti to ide skvele." Čo? On to ako môže vedieť, veď.... Pozerala som prekvapene a nechápavo.

"Párkát som ostal pred dverami a počúval ťa." Skoro mi oči vypadli. To fakt?

"Prečo? Ako?" Pobavene sa zasmial na mne a asi aj mojom výraze.

"Lebo sa mi chcelo a spievaš naozaj úžasne, zvládneš to. Dobre?"

"Mám to." zahlásila Paťa. Simi skús. A teraz ty Peťa." Každý zahral zopár tónov. Nakoniec aj Paťa. Už sa neozýval žiaden piskot.

"Môžeme." Povedala Paťa smerom na učiteľku. Poobzeala som sa, väčšina ľudí už odišla. Ale to neznamená, že som nebola aj tak vydesená.

"Tak dobre začnite, dúfam, že už to bude v poriadku." -kývla učiteľka. Pozrela som na Dana. Usmial sa sladko.

"Mám odísť, že?" Zasmiala som sa. Tak teraz vie čítať myšlienky a keď hypnotizujem jeho pery, aby ma pobozkali , tak nič. Prikývla som.

"Neboj, zvládneš to." Ešte mi pohladkal líce a zmizol. Široko, ďaleko som nevidela nikoho, iba kapelu a učiteľku, tak som sa postavila predýchala a odspievala. Ale, čo bude poobede?!

Ach jaj ja viem, že ma asi zastrelíte,😒 ale ešte stále som sa ku premiére nedostala.😞 Tu by sa mi to celé nezmestilo,respektíve by to bolo na dlho, tak radšej pridávam kapitolku takúto, ako čakať kým to dokončím aj s premiérou. A hlavne viem, že dnes už si neškrtnem, tak by nebolo dlhšie nič.☺😃

P.S. Užívajte si vodu, kým je teplo.😉