P.S. Nechcem Ťa

Gigolo

Prišla na rad scéna príprav na ples. Pozrela som na Paťu so spýtavým pohľadom.

„Čo?"- nepochopila.

„Kde je župan, čo si mala doniesť? Pamätáš?" Pľasla si rukou po čele.

„Ty jo, ja som zabudla."

„ Ta super." Nevedela som či ju mám roztrhnúť, abo sa smiať na jej výraze.

„Neboj zajtra určite donesiem." Chalani boli pripravení omnoho lepšie. Mali košele, Dano dokonca aj sako. Z kulís sme všetko dovliekli, teda žehličku, žehliacu dosku, sušič, nejaké spreje a téglik s gélom na vlasy, kefu. Paťa vytiahla šminky a zrkadlo, také so stojanom na naše prípravy. Zaujímavé, že toto nezabudla. Tak a mohli sme začať.

Nahrnuli sme sa veselo na pódium. Paťa sa vrhla ku žehliacej doske a žehlila vypnutou žehličkou košele. Dano si sadol na stoličku a ja som mu začala robiť vlasy. Snažila som sa mu urobiť vlnu takú Elvisovskú. Vlasy neposlušne poskakovali, tak som vzala gél a poriadne som ich prečesala gélom. Vlasy ma šteklili medzi prstami. Zase sa musím priblblo usmievať, bavilo ma hrať sa s jeho vlasmi. Vlna sa mi síce nepodarila, vlasy som sčesala dozadu a mierne na bok. Gél to nakoniec celkom dobre udržal.

„Ako to vyzerá? Je to dobré?" - otočil sa na mňa. Hľadela som na neho vyjavene. Uf, vyzeral fakt super s vlasmi sčesanými dozadu. Vyzeral ako.......ako pravý playboy. Ako nejaký talianský gigolo so snedou pokožkou.

„Vyzeráš super." vyletelo zo mňa s nadvihnutým obočím.

„Ahmm, bude z teba hotová." Paťa podávala akože práve vyžehlenú košeľu Kubovi. Učiteľka zrazu zatlieskala. Všetci sme na ňu pozreli.

„No urobíme to tak, že sa chalani hodia rovno na javisku do košelí. Aspoň budete potom stíhať a nebudete mať také prestoje. Dievčatá vám podržia košele. Tak si to hneď prejdeme." Kubo mi podával košeľu a Dano si zobliekol tričko. Z hľadisla sa ozval piskot, boli to chalani, dievčatá len vzdychli. Musím uznať, že som sa mohla zaradiť tiež medzi tie, čo im to vyrazilo dych. Svaly , ktoré sa predtým pod tričkom iba rysovali, sa teraz dali naplno obzerať a ja som mala najlepší výhľad.

„Takže sa ti páči viac, ako iba jeho zadok."- pošepol spoza mňa Kubo. Do kelu, zazrela som naňho so zúženými očami a grimasou. Najhoršie na tej poznámke bolo asi to, že mal fakt pravdu. Bolo na čo pozerať. Lenže páčil sa aj ostatným, čo na neho zbožne hľadeli. Dano na mňa pozrel a kývol hlavou. Aha, držím tú jeho košeľu. Podišla som k nemu a podržala som ju nech sa do nej šupne. Otočil sa ku mne chrbtom a pchal ruky do rukávov. Na chrbte mu pri tom zahrali svaly a do nosa mi vrazila jeho vôňa. Normálne som začala závidieť tým ostatným, čo sedeli aspoň niekoľko metrov od neho, lebo ja som sa pri ňom začala cítiť ako zdrogovaná. Ak by nebolo toľko ľudí naokolo, mala by som obrovský problém sa na neho nevrhnúť, nedotknúť sa . Do kelu, povedala som si, že nebudem ako Lea, ale začínala som mať pocit, že ju začínam trochu chápať, ako sa na neho vtedy vrhla a to sa mi vôbec, ale vôbec nepáčilo. Tak ma napadlo, že aj učiteľka sa určite chcela potešiť takýmto pohľadom.

Dano sa otočil ku mne predom. Nejako ťažko sa mi dýchalo. Začala som mu zapínať gombíky. Nešlo mi to, akoby som mala drevené prsty. Bola som na seba naštvaná, že som z neho taká hotová. Našťastie si začal zapínať tie spodné gombíky sám. Odstúpila som dozadu.

No maličký vyzeráš fakt dobre a dosť sexi. Bez rozmýšľania som si hrýzla peru a usmievkávala sa. Dano si na seba hodil sako, otočil sa dokola a roztiahnutými rukami. Sladko sa usmial.

„Tak ako? Môže byť?" Paťa aj Kubo obdivne zahmkali. Na čo Dano vykúzlil svoj frajerský úsmev ako z reklamy a mne prišlo, že je pre mňa nedosiahnuteľný a že mala asi Lea pravdu. Ja nie som pre neho dosť dobrá. Potrebovala som to predýchať. Asi som sa potrebovala schovať. Musela som sa otočiť, aby na mňa všetci nevideli, alebo čokoľvek iné. Vzala som do ruky zrkadlo a dala si ho pred tvár.

"Vyzeráš úžasne, budeš najkrajší chalan na plese. A teraz sa musíme vychystať aj my pokiaľ dovolíš." Začala som sa maľovať. Viem bola to hlúpa improvizácia, ale nič lepšie ma v tej chvíli nenapadlo. A čo je ešte lepšie nikto neprotestoval. Ani učiteľka.

"Super teraz nasleduje posledná scéna."- zakričala učiteľka.
"No čo sa týka kapely, je potrebné, aby ste si to tu pozapájali a odskúšali, takže hneď ráno by ste mohli doniesť všetky inštrumenty a počas prestávky si všetko nastaviť, alebo ostanete dlhšie po obede. Nástroje budú celý čas vzadu, aby sme sa nezdržiavali potom pri nástupe na poslednú scénu. Čo vy na to?"- jasné, že pozerala na nás dve s Paťou, lebo nik iný tu z kapely nebol.

"Dobre. Čo sa týka prezliekania, vzadu je miestnosť, je dosť malá, ale bude slúžiť na prezliekanie dievčat. Chlapci budete tu mať paraván, ak by ste sa hanbili. Kto si doteraz neprevzal lístky, nech sa páči po skúške. Prejdeme si teda ešte poslednú scénu. Poprosím osvetlenie, vyskúšaj zamieriť priamo na nich. Zapnite prehrávač s hudbou."

My ostatní sme sa vypratali z pódia. Dano a Lea spustili dialóg, potom zapli hudbu a začali spolu tancovať. Gél vo vlasoch sa mu leskol, účes držal, moja dobrá práca. Tentokrát už tancoval normálne a Lea vyzerala šťastne. Dosť im to spolu pristalo. Kráska a playboy, pichlo ma pri srdci. Viem, že ju nechce, teda povedal to, ale...... vlastne neviem už niekoľký krát dnes som si zanadávala...do kelu.

"Pôjdeme niečo pobaliť, aby sme sa zajtra nezdržiavali?"- šepla som Pati. Mala som silné nutkanie vypadnúť. Paťa prikývla. Bola za učiteľkou, niečo zašuškala a vypratali sme sa. Po chodbe som takmer bežala, bála som sa, že by nás mohol Dano dobehnúť. Vydýchla som si až, keď sa za nami zavreli dvere skúšobne. Pobalili sme gitary do obalov, poodpájali zosilovač, varhany, proste všetko naskladali na prevoz do spoločenskej. Keď sme skončili, už bolo na chodbách ticho. Vyšli sme von mráz mi prebehol celým telom. Chvíľu sme išli spolu a dohadovali veci na zajtra, čo ešte treba priniesť. Potom sme sa rozišli a ja som potichu kráčala sama domov. Mráz mi štípal líca a všade bolo ticho, iba autá sem tam preleteli cestou. Pípla mi sms.

"Zase sa mi snažíš vyhnúť Popoluška?" Usmiala som sa a odpísala.

"Nie playboy, skladali sme nástroje, zajtra sa vidíme, tak sa dobre vyspi, aby si zažiaril." Nič lepšie ma nenapadlo a úplnú pravdu som napísať nemohla, lebo sama som sa v nej nevyznala.

No mám ďalšiu kapitolku. 😉Neviem čo vy na to, ale mne sa to takto píše samo. 😜Ďalšia už bude o premiére, alebo aspoň skúške pred ňou, 😘podľa toho čo sa mi tam zmestí.😀