P.S. Nechcem Ťa

Musíš oslniť

Tak ma napadlo, že Dano mi ešte vždy nepovedal, kedy a kde plánuje to naše stretnutie. Alebo to bola len taká veta do vetra? Včera sa naša skúška dosť pretiahla, mala som pocit, že skúšame čím ďalej, tým viac pesničiek. Keď sme odchádzali, v škole už bolo prázdno. Ktovie, či sa aj jemu Kubo ospravedlnil. Mala som sto chutí mu napísať a opýtať sa ho na to, ale to by som si pripadala ako otrava, alebo prinajmenšom ako žhavá obdivovateľka. Tak som si iba napísala úlohy a išla kukať telku.

Za celý deň som Dana nestretla, zato Paťa bola pri nás každú prestávku. Najprv zisťovala, čo bolo na písomke, lebo my sme ju už písali. Potom mi priniesla novú skladbu a vysvetľovala v akom psychickom rozpoložení bola, keď to písala. A nakoniec prišla s tým, aké kostýmy ešte treba dokončiť na divadlo. Skoro sme nemali čas sa s Janou pozhovárať o tom, ako sa to vyvíja s Tomášom. Na obede však prišla s niečím konečne zaujímavým. Začala:

"Viete čo, ja tým chalanom vôbec nerozumiem. Tak oni sa ti pobijú, že sú až modrí a o pár dní sú zase kamoši. Tak túto logiku fakt nepochopím." Zbystrila som sluch. Toto sa určite týkalo Dana a Kuba.

"Takže už sa spolu bavia?" vybehlo zo mňa.
"No hej, dokonca som počula, že si ich dal zavolať tréner, asi budú pokračovať v tréningoch."
"A už si zistila kvôli čomu sa pobili?" - opýtala sa Jana.
"Že vraj kvôli nejakej babe, ale to si vlastne mala zistiť ty." Paťa sa otočila na mňa s doširoka otvorenými očami.

"Možno kvôli Lee." - to bolo jediné, čo ma v tej chvíli napadlo. V podstate to bola aj pravda, veď nebyť jej rečí, tak by nebol dôvod k tej bitke
"A ako vieš, že kvôli babe?"

"Lebo, keď sa bili bolo počuť, ako na seba vrieskali ona taká nie je, či čo." Uf, vydýchla som si, takže moje meno asi nikto nepočul. To bolo fajn. Zaregistrovala som, ako na mňa Paťa skúmavo pozerá.

„Čo?"

„Nehovor mi, že ste sa o tom nebavili."

„No nie, nechcela som vyzvedať." Klamala som ako profesionál. Jej skúmavý pohľad však pokračoval ďalej, dokonca sa začala aj veľavravne usmievať.

„Alebo ste už robili niečo iné?" Prevrátila som očami. Trochu ma to zarazilo, ani neviem, čo viac. Či to, že to Paťa vôbec zmienila a teda si myslí, že by to medzi nami dvoma mohlo byť reálne. Alebo to, že v mysli sa mi začali ihneď premietať predstavy, čo iné by sme mohli, robiť. Pred očami som mala okamžite jeho pery, mäkké a horúce. Dosť bolo predstáv, lebo sa začnem priblblo usmievať.

„Prestaň, trepať Paťa."- zachmúrila som sa.

„Ty prestaň. Prestaň sa tváriť, že medzi vami nič nie je."

„To netvrdím. Je. Dobré priateľstvo." Koho chcem vlastne oklamať? Asi najskôr seba, lebo na neho musím stále myslieť. Hrozí mi, že sa za chvíľu zmením na jeho fanynku, totálne závislú na jeho sebavedomom úsmeve. To je desivá predstava a potom sa naplní to, čo hovorila Lea.

„Pche." -hlesla Paťa. „To sa ešte uvidí." Radšej by som bola, keby sa neuvidelo. Obávam sa totiž, že by to malo veľmi rýchly a zničujúci priebeh, teda hlavne pre mňa. Už som neodpovedala. Poobzerala som sa ešte po jedálni, či ho neuvidím, ale nebol tam, ani on, ani Kubo, ba dokonca ani Lea.

Po ceste domov sme kráčali spolu s Paťou.

„Rozmýšľala si už, čo si oblečieš na záverečnú scénu?"- opýtala sa ma. Trochu ma to prekvapilo, vôbec som nad tým neuvažovala.

„Nie, vôbec. Ako sa obliekate vy?""

„No my tak trochu ako rokerská kapela, ale ty musíš byť sexi." To ma prekvapilo.

„Čože?! A to už prečo?"

„No je na to viac dôvodov."- uškrnula sa.
„Tak napríklad si hlavná speváčka a ozdoba celej kapely. Za druhé, potrebuješ oslniť tak, že aj Lea z toho spadne na zadok." To už sa mi nadvihlo obočie, až do stredu čela a začala som sa usmievať.

„A za tretie je tu Dano." To už som sa smiala. No jasné Paťa organizátorka a vyzerá to, že aj dohadzovačka.

„No a, čo s ním?"

„Musí byť z teba taký hotový, že sa mu o tebe bude aj snívať." No pravdupovediac, už sa mu so mnou aj sníva, podľa toho, čo raz napísal.

„A to už prečo? Čo zase vymýšľaš?"

„Ale netvár sa mi tu teraz, vieš, že sa mu páčiš, alebo čo to medzi vami je, proste s tebou rád trávi čas, inak by s tebou von nechodil. Tak mu treba ukázať, že si neodolateľná a uvidíme, či sa neprejaví."

„Paťa, ty si šibnutá, ale poriadne."

„Keď môžem, tak pomôžem, nie? Budete strašne zlatý párik." Ona to zjavne brala už ako hotovú vec, len ja som mala pochybnosti a to nekonečné. Neoponovala som jej, načo aj, určite by si to vyhovoriť nenechala.

„A ty pre Kika, nechceš byť neodolateľná?"

„Ja netvrdím, že nie som." - žmurkla na mňa tajomne. Usmievala som sa, Paťa bola ako výhra v lotérii, proste nečakaná a plná prekvapenia.

„Mám jedny mini čierne čipkované šaty." Spomenula som si po dlhšej úvahe na svoje posledné nákupy. Bolo vidieť ako Pati zažiarili oči.

„Noooo, to znie dobre, k tomu vysoké lodičky, linky, umelé riasy, urobíme super háro a dáš si ten červený rúž čo si mala minule. To bude bombaaaa." Jej nadšenie bolo hmatateľné.

„Určite, vysoké lodičky a keď sa skydnem rovno na pódiu, to už len budem hviezda." - smiala som sa na jej predstavách.

„Ale, čo by si padala, ale ten dojem aký zanecháš." Žmurkala na mňa. Pokrútila som hlavou nad jej predstavami, no chtiac- nechtiac sa aj vo mne začali prebúdzať predstavy, aké by to bolo, keby som bola pre neho neodolateľná, keby sa nemohol ani nadýchnuť pri pohľade na mňa a nemohol, odtrhnúť zrak od mojich pier, kým by ich nepobozkal. Striaslo ma. Zhlboka som sa nadýchla, aby som zahnala tú myšlienku. Toto je realita Nika, tak prestaň, vymýšľať. Byť neodolateľná práve pre neho, čo si môže vyberať? Napadlo ma iba jedno slovo.

Utópia!

Zdravím všetkých, tak máte tu ďalšiu časť, sorry Dano sa mi tam nezmestil, ☺☺ešte stále rozmýšľam nad tým, ako to celé spojiť aj s tým plánovaným stretnutím, ale prezradím, že je sa na čo tešiť.😉