P.S. Nechcem Ťa

66

Cink. Ozvalo sa izbou.

„Ahoj." Písal Dano.

„Ahoj." Odpovedala som.

„Normálne si ma dnes zrušila. A nechala tam stáť samého.😔😢" Usmievala som sa naširoko. No naozaj má pravdu. Sadla som si na posteľ, predpokladala som, že toto bude na dlhšie."

„Hmmm, to je mi ľúto.😞" - napísala som ale v podstate nebolo, keď som si spomenula aké smutné oči na mňa hádzal a ako ostal prekvapený, keď som sa otočila a prehrabla mu vlasy.

„Ja len, že nabudúce ti to len tak neprejde." Výhražky. Už teraz mám strach. Ale naozaj som musela odísť, mám pri ňom fakt divné správanie. Začínam sa pri ňom cítiť ako schizofrenik. Na jednej strane by som ho najradšej zaškrtila, keď nahodí ten svoj sebavedomý kukuč , z ktorého sú všetky baby hotové a na druhej strane mám neskutočnú chuť sa k nemu pritúliť ako k macíkovi na spanie. Lenže tento macík môže byť dosť nebezpečný, to si pamätaj Nika!

„Áno? A čo plánuješ urobiť?" Povedala som si, že by bolo dobré zistiť jeho taktiku dopredu, aby som mohla zvoliť iný úhybný manéver v prípade potreby.

„No ak mi nedáš inú možnosť, tak si ťa vezmem ako minule spred školy." No tak na to si dobre pamätám odniesol si ma bez najmenšej námahy.

„ Hej a kde je dodržanie mojich ľudských práv a slobôd.😠 Veď sme sa dohodli, že to robiť nebudeš."

„Nie , nie nie :D😀 dohodli sme sa iba na tom, že ťa nebudem nosiť na rukách spred školy. Inde môžem 😀:D" Sebavedomia má na rozdávanie.

„Narcista! Čo ti vlastne vadí? Veď sme sa rozprávali."

„No teraz mám viac času, som vylúčený a nezabúdaj, že som hájil tvoju česť. A môj kamoš sa so mnou tiež nebaví, tak mi to musíš vynahradiť." No určite, teraz som začínala mať na neho nervy.

„Ja nič nemusím. Choď si rozkazovať iným." Ešte dobre, že som to iba písala, lebo keby som stála zoči voči nemu, asi by som taká smelá nebola. A keby ma schytil na ruky a odniesol preč, tiež sa obávam, že by som sa iba pritúlila a užívala si to. No do kelu správam sa ako strelená pubertiačka. Ako jeho fanclub. Nesmie zistiť, aký má na mňa vplyv, lebo bude pravda to, čo povedala Lea: "Pretiahne ťa, keď sa mu tak núkaš, je to predsa len chalan a potrebuje sex, ale pamätaj, hneď potom si pre neho mŕtva." Tá moja skvelá pamäť mi je asi aj prekliatím, lebo si pamätám každé slovo a každý detail aj tých hnusných vecí. Odhodila som mobil na posteľ. Nechcem byť ako všetky tie babenky, čo sa roztápajú nad jeho úsmevom, bažia po jeho pohľade a sú ochotné pre neho aj vraždiť ako Lea. 

Cinkla správa. Zazerala som na ten mobil ako na zablatený fľak na obľúbenej blúzke. Po dlhom povzdychu a vnútornom prelome, že fakt trpím schizofréniou, keď sa tu najprv rozplývam nad jeho úsmevom a potom ho chcem  úplne ignorovať, som ten mobil zobrala  a pozrela sa.

"Nechcem ti rozkazovať, iba to dnes zbehlo akosi rýchlo a mne to prišlo ľúto." Ach Dano radšej si sa mal uraziť. Bolo by to pre mňa potom  jednoduchšie, nemusela by som na teba vkuse myslieť. Ale ty nie, ty si sladký ako  turecký med a ja si potom pripadám ako striga.

"No tak dobre presvedčil si ma :D☺ešte sa niekedy s tebou stretnem a donesiem aj tyčinky :D☺ ." Dúfam, že pochopil to moje ospravedlňujúce gesto s tými smajlíkmi.

"Supeeeeeeeeer!!!! A ja už presne viem kedy a kde.😁" Ach to snáď nie! Ja ho snáď rozdrapím, s ním je to ako na rýchlodráhe, raz si hore raz dole, ale určite nemáš tušenia či ti z toho nebude zle. Normálne mám strach do čoho som sa zase nechala namočiť.

"Čože? Kedy ? Kde? Čo si si zase vymyslel."

"To ti poviem potom osobne. Teraz sa maj, idem to zariadiť." Nie, nie, nie, nie! 

"Nič nezariadzuj!"

"Smola, neboj bude sa ti páčiť."

"Maj sa krásne slečna nebezpečná." Kukala som na to vyjavene a on bol zrazu of line. Zvalila som sa do postele. Ja sa z toho chlapca zbláznim!

* * * 

„Ahojte zlatúšikovia mám ďalšie novinky." Zjavila sa pred nami Paťa. Ach už som prekrútila oči.

„Dúfam, že sa opäť niekde niekto nepobil."

„Nie, ale od teba ešte čakám , že si zistila prečo sa pobil Dano s Kubom." úsmev mi zbledol.

„Prečo odo mňa?"

„No lebo som videla Dana, ako ťa čakal, tak sa nevyhováraj, že ste spolu nehovorili." Žmurkla na mňa. Jana sa trochu prekvapene pousmiala.

„No, ale toto sa týka niečoho iného. Práve som sa rozprávala s učiteľkou z divadla, naše vystúpenie sa preložilo, takže, máme už dosť málo času na nácvik. A tým myslím, že aj my na nácvik s kapelou." Trochu ma to zarazilo, keďže sme ešte nedošli po poslednú scénu a aj to mnoho ľudí na pódiu habkalo.

"A ďalej?" - vyzerala som asi trochu nechápavo. Ale predpokladala som, že vie ešte niečo viac. A mala som pravdu.

"No asi budeme mať skúšky dvakrát do týždňa. A my dve aj viac zjavne." Pozerala na mňa s vykúlenými očami a vyškereným úsmevom. Až som mala chuť ju štipnúť. Ale robilo mi to starosti, v škole sa to začalo kopiť a k tomu dvojité skúšky. Spoza rohu práve vyšiel Dano a neskôr za ním aj Kubo. Zjavne sa ešte stále nebavili. Paťa na nich mávla.

"Hej, poďte sem, mám pre Vás niečo." Nestihla som ju zastaviť, lenže ona nevedela to, čo je medzi nimi dvoma a že tou príčinou som ja. Takýto trojuholník sa tu teraz mal stretnúť, až mi stislo žalúdok. Ku podivu obaja došli až ku nám. Dano sa jemne usmieval a Kubo, bol trochu napätý a vážny, ale nie hnusný.

"Stretla som sa s učiteľkou z divadla, tak mám pre vás správu, že sa nám posunulo vystúpenie, tak budeme musieť makať, aby sme to stihli nacvičiť, asi sa nám zdvoja skúšky a už nesmie nikto meškať. Ale všetko ešte povie na skúške, dnes by sme mali mať aj špeciálne stretko po obede v spoločenskej. Určite dôjdite." Obaja pozorne počúvali.

"No tak ja idem, musím to oznámiť ešte aj ostatným."  -zvrtla sa a už jej nebolo. Kubo sa narovnal, pozrel na mňa so stisnutými perami a odišiel. Dano sa usmial.

"Tak sa vidíme po obede." žmurkol a odišiel tiež.   My dve s Janou sme na seba kukli trochu nechápavo.  A začali sme sa smiať. Bolo to také rýchle a divné , že nám to prišlo smiešne.

No aj keď som myslela, že to dnes vzdám, nakoniec som sa rozhodla, že Vás poteším a sedela som nad tým, kým som nenapísala ďalšiu časť.😀😀 Tak užívajte 😉