P.S. Nechcem Ťa

Prečo?

Tak fajn pridávam ďalšiu časť, 😍aj keď som chcela napísať to celé, ale ste nedočkavci,😒😒 chcela by som ju venovať babe, ktorá ma podporovala ešte v začiatkoch, keď ma skoro nikto nečítal @BlawCara
A ešte jedna vec ku tejto časti ....predýchajte to

Zobudila som sa na to, že mi je zima. Chvíľu mi trvalo, spomenúť si ako som zaspávala. Dano ma preniesol a ľahol si ku mne. Úsmev mi zvlnil pery. No teraz tu nebol, mala som pocit prázdnoty. Nadvihla som sa a zaostrila do šera. Na posteli pri okne spala Paťa s Kikom, v tesnom objatí. Jej musí byť krásne teplúčko, Kiko mal majetnícky položenú ruku cez ňu. Hodila som sa späť na vankúš. Prikryla som sa perinou až úplne po bradu a schúlila do klbka. Izbou sa ozval môj ťažký vzdych. Prečo odišiel? Ležala som, ale zaspať sa mi už nedarilo. Hlavou mi behali myšlienky na Dana. Aké to bude teraz? Objímeme sa? Pobozká ma konečne? Môžem si už zahrabnúť prsty do jeho vlasov kedykoľvek sa mi zachce? Úsmevy sa striedali s chmúrením a vzdychmi.

Na druhej posteli bolo počuť šuchotanie. Náš párik sa začal preberať. Niečo si šuškali, trochu sa chichotali.

„Pšššt."- šepla Paťa, asi nechcela, aby ma zobudili, lenže ja som už bola dávno hore. Bolo počuť ako sa bozkávajú. Ach toto bolo už ťažšie vydržať. Nie, že by som im to nepriala, ale cítila som sa tak trochu opustená.

„Pôjdem."- šepol Kiko. Ešte zopár bozkov a Kiko najtichšie ako vedel, odišiel z izby. Paťa sa prevaľovala a vzdychala. Vedela som si to úplne predstaviť. Určite sa smiala do periny a sladko vzdychala. Pridvihla som sa, nejako som sa chcela presvedčiť, či sa nemýlim. Naozaj pozerala do stropu a usmievala sa. Všimla si môj pohľad.

„Ty čo nespíš? Zobudili sme ťa?"

„Nie som už dosť dlho hore." Ten jej úsmev bol nákazlivý. „No čo, spokojná?"

„Hej diki, ja ho normálne milujem." - Hodila sa na vankúš s roztiahnutými rukami a zasneným pohľadom. Potom, akoby ju niečo napadlo.

„A čo ty a Dano?" No to ja celkom presne neviem.

„Preniesol ma a uložil. Ozaj ako dlho sa tu zdržal?"

„Ty to nevieš?" Vyzerala veľmi prekvapene. Neviem, čo čakala, že sme robili?

„Nie spala som, iba som ho poprosila, aby ešte chvíľu ostal pri mne. Tak preto sa pýtam." Jej prekvapený výraz sa nemenil, začalo mi dochádzať, čo si asi všetci myslia, že sme tu robili. Nakoniec som to povedala aj nahlas.

„Čo si myslíš, že sme tu asi robili?"- povedala som asi trochu vystrašene.

„Ja , nič,... ehmmm,....asi hodinu."- vyzerala zmätene. No ja som začínala byť zmätenejšia.

„Paťa?"- nevedela som či sa to opýtať, aby som nevyvolala nejaké špekulácie.

„No?"

„Ako sa tváril, keď došiel nazad?" Bolo počuť ako si vzdychla, jednoznačne sa niečo stalo. Posadila som sa a pozerala na ňu, aby vedela, že musí odpovedať, či sa jej chce, alebo nie. Snažila sa uhnúť pohľadom, ale nakoniec pochopila, že jej to nepomôže.

„No, bol taký zamyslený, s nikým už moc nerozprával, ani sa nerehotal na Kubových vtipoch. Povedal, že je unavený." Ľutuje, že mi to povedal? To ma napadlo ako prvé. Prečo by inak bol taký zamyslený? A čo si asi myslia ostatný, keď ho takého videli? Že ma tu pretiahol a potom to ľutoval? Alebo, že som bola v posteli tak zlá, že nevie ako z toho vycúvať a preto bol zamyslený? Alebo, že som sa ne neho vrhla a on bol zamyslený a nešťastný, lebo rozmýšľal, ako mi dať najavo, že so mnou nič nechce mať? Ach , bolo by mi v podstate jedno, čo si myslia ostatní, ale čo Dano? Pýtal sa či spím a keď si myslel, že áno, až vtedy to povedal, tak to teraz ľutuje? Začalo ma tlačiť na srdci, niečo ako obrovská topánka. Nechcela som vidieť Patin sústrastný pohľad, určite ho mala, tak som sa dvihla a zamierila do kúpeľne. Začínala som sa báť, ten krásny pocit zo včerajšej noci bol odrazu fuč.