„Neboj sa. Podľa toho, čo som si počítala, tak by ste to mali mať v suchu." – poznamenala Paťa, keď sme balili nástroje, aby sme ich preniesli do telocvične, kde sa mal konať ples. Na okne viseli naše šaty, do ktorých sa potom prezlečieme, lebo domov už nestihneme ísť a nástroje by Paťa aj tak neriskovala nechať len tak sa váľať bez dozoru v telocvični. Bola som trochu nervózna, predsa budem spievať pred celou školou a ktokoľvek mi môže prísť povedať, že spievam od veci. A ešte tu bola tá voľba kráľovny a kráľa. Lea sa na mňa stále úlisne usmievala, keď sme sa náhodou stretli, čo vo mne vyvolávalo divné pocity. Všade po škole poletovali jej letáky. Ale aj mňa ľudia spoznávali, sem tam sa ku mne niekto ozval, čo ma spoznal z môjho letáku. Boli to väčšinou príjemné poznámky, typu: si fajn dám ti hlas, alebo to si ty? Vtipný leták a podobne. Aj tak som z toho bola nervózna. Kubo sa na svoju kampaň vykašľal, samozrejme. A čo som začula rozhovory dievčat na weckách, či v jedálni, šance na výhru mal Dano naozaj vysoké. Veci sme odniesli do telocvične, kde už Kiko zapájal aparatúru. Niekoľko študentov, čo mali na starosti organizovanie plesu fúkali a rozvesovali balóny. Dokonca sa pred telocvičňou pripravoval foto kútik, kde sa bude dať sfotiť. Vystavili tam veľkú tapetu ako pozadie, na ktorej boli fotografi s cvakajúcimi foťákmi stojací za zamatovou páskou, na zemi hodený červený koberec. Takže to celé malo vytvárať dojem prechádzky celebrít po červenom koberci. Za pódiom pre kapelu sa pripravoval osvetľovač, čo nám robil osvetlenie aj na divadle. Teraz si skúšal filter so srdiečkami, a na podlahe sa do kruhov točili malé srdiečka.
„Raz, dva, raz...." Paťa skúšala nastavenie ozvučenia. Jej hlas sa odrážal od stien. Potom pustil Kiko nejakú tanečnú pesničku a postupne pridával volume, aby zisti, čo to dá. Skupinka vzadu sa začala pohupovať v rytme. Dnes chodili po triedach posledný krát s červenými krabicami, do ktorých sa hádzali hlasovacie lístky. Počítať by ich mali tesne pred plesom v prítomnosti učiteľky.
Na konci v rohu skladali lavice do radu. Sledovala som ich, ako sa prekrikujú a rehocú. Potom dali na lavice papierové obrusy. Budú tam stoly s občerstvením. Sranda koľko ľudí sa podieľa na takom plese, rozmýšľala som, keď som sledovala, ako pár chalanov nesie balíky fliaš s minerálkou. Dievčatá v rohu si hádzali nafúkané balóny. Kiko začal stišovať hudbu. Napadlo ma niečo.
„Počuj Kiko, keby som veľmi chcela, aby si mi pustil nejakú pesničku, mohol by si?" Pekne som sa usmievala a klipkala očičkami. Kiko sa zasmial.
„No uvidím, čo sa s tým dá robiť."
„Ale nooooo." Neprestávala som sa tváriť neodolateľne milo a robiť na neho smutné oči. Opäť sa zasmial, zdalo sa mi, že sa začína aj trochu hanbiť. Nakoniec môj pohľad nezniesol.
„Dobre, dobre jednu, jasné?" Zasmiala som sa. Hneď som vedela, aká to bude.
Už bol najvyšší čas sa ísť prezliecť. Keď sme vychádzali z telocvične vo fotokútiku mal už fotograf rozložený statív s fotoaparátom aj dáždnikové osvetlenie, prišlo mi to veselé s tými dáždnikmi. Kiko už pustil hudbu a ostal pri mixážnom pulte. My sme nabehli do skúšobne, kde boli aj Peťa so Simčou a začali sa prezliekať. Paťa mala krátku tyrkysovú Tutu sukňu a hore zaväzovaciu čiernu blúzku, na nohy si dala čierne kotníkové čižmičky. Práve si maľovala strieborné a tyrkysové lesklé tiene, ktoré jej rozžiarili oči.
„Čo, ty sa neprezliekaš?"
Uvedomila som si, že sedím a čumím ako puk. Peťa a Simča už boli tiež oblečené a maľovali sa.
„Veď hej, už." Prebrala som sa a dala do prezliekania. Natiahla som na seba šaty. Boli oceľovej, až skoro čiernej farby, hodvábne s jemným leskom, živôtik bol vypasovaný, sukňa sa od pásu rozširovala, vpredu krátka nad kolená a vzadu dlhšia, zospodu bola podšitá fialovým hodvábom, ktorý trochu presahoval ešte po vonku. Sukňa sa jemne vlnila pri každom pohybe, to sa mi na nich veľmi páčilo. Hore držali na tenučkých špagetových ramiankach a na pleciach bol ešte spadnutý volán namiesto rukávov, tiež podšitý fialovou. Zatiahla som si zips na boku a natiahla jemné čierne silónky s tenkým čiernym prúžkom vzadu po dĺžke celej nohy. Na nohy som si obula topánky na vysokých opätkoch s plnou špičkou a pätou. Fajn to by som mala. Vystrela som sa .
YOU ARE READING
P.S. Nechcem Ťa
Romance"Nika, si fakt dosť nebezpečná." Pozerala som naňho neisto a zahryzla si do pery. "A to je dobre, alebo zle?" Chrapľavo sa zasmial prešiel pohľadom každý detail mojej tváre, vzdychol si. "Nebezpečne vzrušujúca, mám pocit, že sa z teba zbláznim." ...