P.S. Nechcem Ťa

Horúci kúpeľ

Hore ma už čakal teplý čaj. Keď ma mamka zbadala takú zmoknutú, chytala ju panika, že budem opäť chorá.
„Rýchlo zobliecť a do vane." zahlásila. Rozosmialo ma to, pripadala som si ako škôlkárka, čo sa zašpinila celá od blata, od hlavy po päty. Ale nápad to bol dobrý. Pozdravila som sa s ockom, ktorý sa už vyvaľoval v gauči. Vzala som si horúci čaj a zamierila do kúpeľne. Zapálila si sviečky a napúšťala vodu, zhodila som zadymené, zmoknuté veci a ponorila sa do horúceho kúpeľa. Aaaach to je super, plamene sviečok sa mihotali a odrážali od hladiny vody. Šahla som si na krk, na to miesto, kde som dnes dostala dvakrát pusu a aj v tej horúcej vode ma striaslo. Ako by to asi dopadlo, keby Paťa došla? No určite by sme sa nebavili o tom s kým sa vyspal, to je jasné. Zasmiala som sa. A asi by sme na seba toľko nepozerali, mala som pred očami jeho tvár oči, pery. A asi by sme sa ani toľko neobjímali. Zavrela som oči, ponorila sa do vody celá. V tichu pod vodou bolo počuť hlasný tlkot môjho srdca. Rozmýšľa aj on nado mnou toľko, koľko ja nad ním? Asi nie. Vynorila som sa. Spoza dverí bolo počuť televízor a mamka sa pýtala, či chcem ešte niečo jesť.

„Nie, už nebudem!" - zakričala som. Ešte som si chvíľu len tak ležala v teplej vani, ale keď som mala už druhýkrát pocit, že zaspávam, usúdila som, že je najvyšší čas zamieriť do postele. Ľahla som a v tom momente som sa premiestnila do ríše snov.

* * *

V sobotu poobede som dávala do práčky zadymené veci od včera a vypratávala vak, čo som mala so sebou. Aha mobil, vôbec mi nechýbal. Bol vybitý. Strčila som ho do nabíjačky a zapla. Začali mi prichádzať zmeškané hovory a správy. Mala som pocit, že pípa vkuse. Zmeškaný hovor Paťa 2 krát. Potom poslala sms.

*Ako bolo? Už ste párik? Kiko má dlahu a mastičku. Čakám, že mi všetko zreferuješ.* No to určite, jediné čo môžeš čakať je, že dostaneš odo mňa vynadané, že si ma tam nechala samú. A nepoviem ti nič, ani náhodou. Čo by som aj tak mohla povedať? Že sa správam ako dievčatá z ktorých som sa vysmievala? Že visím na jeho perách a očiach a neprotestujem, keď ma objíme? Nervózne som nad sebou krútila hlavou. Nesmiem sa tak na neho pozerať, ak to uvidí Lea, bude ihneď pripravená mi kaziť život. Zase sa mi vysmeje, že ja nie som partia pre Dana a som smiešna a trápna ak si myslím, že by som sa mu mohla páčiť. Zdá sa mi, že sa to za posledných pár dní zmenilo a otočilo proti mne. Posledných pár dní na neho čumím jak vyjašená pubertiačka, kde je moja sebaúcta?! Ešte dobre, že sme sa nebozkávali, lebo sa obávam, že by ma zradili aj posledné zvyšky zdravého rozumu. Takže teraz si ich Nika láskavo pozbieraj a začni sa správať trochu rozumne, lebo keď zistí, že si na ňom závislá a že si s tebou môže robiť čo chce, nemusí sa správať tak ohľaduplne ako si predstavuješ. A Lea ti to nechá vyžrať, ak ťa nechá, teda aj keď zistí, že ti na ňom záleží. Už sa prestaň v tom piplať Nika!

Ďalší zmeškaný hovor- Dano. To fakt?! O pol desiatej, o desiatej. Hmmm, čo mi chcel. Mám aj sms? Nie. Volal dvakrát, usmiala som sa. Prečo volal? Stalo sa mu niečo?! Zamyslela som sa. Ak by volal, lebo... no napríklad mu bolo dobre a chcel ma počuť, to by bolo fajn a ten úsmev je na mieste. Ale čo ak sa niečo stalo, niečo zabudol, hmmm, veď aj Kiko z ničoho nič vyvrtol členok. Už mi do smiechu nebolo. Rozmýšľala som čo urobiť. Pozriem či nie je online na FB. Nebol. Myšlienka, že sa mu niečo stalo ma tak trochu vyvádzala z miery. Zavolať, to sa mi zdalo trápne, veď čo by sme si povedali? Iba ahoj, ahoj a ... trápne ticho. Napísala som sms.

*Mala som vybitý mobil, volal si mi? čo si chcel? stalo sa niečo?* hrozná sms, veď on vie, že mi volal. Čumela som na ňu hodnú chvíľu, ale keď ma nič inteligentnejšie nenapadlo, tak som ju odoslala. Chvíľu som čakala, či neodpovie, nič sa nedialo, tak som pokračovala v prataní. Mala som toho na práci ešte dosť. Povysávať, poutierať prach, ísť na nákup. Dohodli sme sa, že urobíme lasagne a tiramisu a ja som chcela nejakú zeleninu a ovocie. Ockovi sa veľmi behať po obchode nechcelo, tak len čakal v aute, a my s mamkou sme sa preháňali pomedzi regále. Po úspešnom varení a pečení, som sa s plným žalúdkom premiestnila opäť do svojej izby. Mobil bol ešte vždy v nabíjačke. Odpojila som ho a skontrolovala. Svietila tam sms od Dana.

*Iba som chcel poďakovať za pekný výlet s tebou, bolo krásne* Čítala som si to už tretí krát a sladko sa usmievala. Tak jemu bolo krásne? Čo mám odpovedať? Mám vôbec odpovedať? Ak by som napísala, že aj mne, hmmmm, to by bolo asi ako návrh na chodenie. Akoby som mu tým naznačovala, hej, hej som na teba celá žhavá. Nie, nie, toto nie. Ale neodpovedať, nebude to odo mňa hnusné? Ach Dano ty si moja večná schizofrénia. Po dlhom rozmýšľaní a prehrievaní mojich mozgových závitov, som napísala: *OK* Ťuk, odoslané. Položila som mobil a vzdychla. Pred očami mi prebiehal, celý včerajšok. Opäť to bolo ako na rýchlodráhe, Paťa nedošla, potom nový ľudia a ja sama, prekvapenie, že tam ostávajú spať, historky z detstva, a ten dážď a senník a to ........ostatné. Toho ostatného bolo dosť. Zasmiala som sa. Pri predstave ako ma objal zozadu a ja som počula jeho dych a ako si ma pritiahol pred vchodom, šepkal mi do ucha a pobozkal ma na krk......... prechádzali mnou zimomriavky. No, tento chalan zvádzať vie. Zase som mala na perách úsmev a počula sa ako vzdychám. Dievča zlaté, čo to len stváraš, ozýval sa z diaľky môj vnútorný hlas. Na túto otázku nepoznám odpoveď.

Po chvíli odmlky, tu mám ďalšiu časť. 😉Trochu obyčajná, ale taký je život. Ale pre priaznivcov, mám už úplne presne premyslenú jednu z posledných častí, kedy sa to zlomí. 😍😍Už iba napísať to medzi tým.😀😂😀