Mala som trochu strach, že ma ešte Dano počká pred bytovkou, alebo napíše na facebook a bude sa pýtať na to moje zamrznutie na divadle, alebo na Rada. No nestalo sa. Aj tak som na to musela myslieť, premietalo sa mi to pred očami, ako nejaký zlý film. Len koniec toho filmu mi chýbal, ten som si nevedela domyslieť nijako.
Piatok.
Vstávanie bolo dosť ťažké, ako by som mala na nohách balvany. Keď som došla do triedy, Jany tam nebolo. Až takmer po prvej hodine som si matne spomenula, že mala ísť na nejaké vyšetrenie a nebude celý deň. Tak som sedela sama a buď pozerala do učebnice alebo do blba. Nemala som chuť s nikým sa zapájať do debaty a nikto zjavne nepotreboval komunikovať so mnou. Miestami som mala pocit, že s podopretou hlavou o ruky zaspím. Hlavne keď učiteľ vysvetľoval nejaké posuny tektonických dosiek. Cez prestávku som zahliadla Dana. Zjavil sa vo dverách našej triedy. Prešli mnou zimomriavky od končekov prstov na nohách, až niekde na temeno hlavy. Prekecol niečo s niektorými našimi chalanmi a na chvíľu sa nám stretli pohľady. Nemal v tvári nijak zvláštny výraz, ani úsmev, ani úškrn, proste nič, akoby pozeral iba na prázdnu stenu. Potom sa otočil a odišiel. Do kelu! Zanadávala som si v duchu. Začínala som mať divné pocity prázdnoty. Do kelu ! Veď toto som chcela, tak prečo ma vlastné vnútro zrádza, keď som to dosiahla. Chcela som byť predsa neviditeľná, je to menej komplikované, ako sa niekomu spovedať, ako prezradiť niekomu svoje pocity a ukazovať svoje vnútro. Keď o tebe nevedia a ani netušia, že existuješ, nemajú záujem ťa zraniť. To bolo moje presvedčenie, tak prečo sa mi do očí tlačia slzy. Ach sú to len slzy sebaľútosti, povedala som si. A poľutovať sa viem najlepšie sama. Nepotrebujem ľútosť druhých. Zmenila som rýchlo pohľad na okno. Tam bolo vidieť konáre stromov. Kolísali sa vo vetre. Pozerala som na nich a pohmkávala si v duchu nejakú melódiu, až kým nedošla učiteľka.
Predposledná hodina, telesná. To, že práve dnes Jana nie je v škole, to mi veľmi nevyhovovalo. Telesnú sme mali s déčkou a do déčky chodí Lea a spol. Takú nechuť ísť na telesnú som ešte nemala.
VOUS LISEZ
P.S. Nechcem Ťa
Roman d'amour"Nika, si fakt dosť nebezpečná." Pozerala som naňho neisto a zahryzla si do pery. "A to je dobre, alebo zle?" Chrapľavo sa zasmial prešiel pohľadom každý detail mojej tváre, vzdychol si. "Nebezpečne vzrušujúca, mám pocit, že sa z teba zbláznim." ...