P.S. Nechcem Ťa

Vianočný pozdrav

Po oddychovom víkende mám sľúbenú kapitolku.😉 Stále sú prázdniny a Danko je nedostupný, ale on je proste Playboy a vie prekvapiť aj tak.😀😀 A Nika ...tá ...  veď čítajte.😍

Sneh bohužiaľ dlho nevydržal. Hneď na druhý deň bol fuč. Presne tak ako Dano. A predsa som na neho stále myslela. Nechápem ho. Prečo ma bozkáva na krk, až som z neho úplne vedľa, trávi so mnou čas, chytá ma za ruku, stará sa o mňa, ale nepobozká má normálne. A potom, keď to už konečne urobí, tak to urobí , v rámci pomoci kamarátke. Čo mi smrdí z pusy? Pokrútila som nad tou myšlienkou hlavou a zasmiala sa. Radšej som sa zahľadela von oknom. Sedela som v aute a sledovala ľudí na chodníkoch. Každý sa ponáhľal, v predvianočnom strese naháňať ešte nejaké darčeky. Presne tak ako aj my. Ešte sme zháňali darčeky pre starkých a ocka. Mamka konečne zaparkovala. Nájsť dnes parkovacie miesto, bol tiež malý zázrak. Vystúpili sme a vybrali sa do centra. Míňali sme miesto, kde sme štartovali súťaž, na koňoch. Ja konkrétne na plemennom žrebcovi. Rozosmiala som sa. Mamka na mňa nechápavo pozrela.

„Len som si na niečo spomenula." – snažila som sa už nerehotať, ale úsmevu som sa zbaviť nemohla. Pri predstave, ako Dano vykrikuje, že je plemenný žrebec a núti ma, aby som mu to potvrdila, mi úsmev neschádzal z pier. Po dvoch hodinách pobehovania po obchodoch ma už poriadne bolela hlava. Našťastie sme niečo nakúpili. Našla som aj niečo,malé, čo som proste musela kúpiť. Boli to malé, milé zvončeky s nápismi. Pozerala som ako zhypnotizovaná na ružový zvonček s nápisom *Ring for a kiss*. Kúpim Danovi ako vianočný darček? Možno, že mu to konečne dôjde. Lenže ak to niekto nechce, tak ho ani zázračný zvonček neprinúti. Zachmúrila som sa. Ďalej som pozerala na *Ring for beer* To asi nie, to by bolo blbé. *Ring for Help*, to by mohlo byť, hmmm a čo tak *Ring for a hug*? Ale ak by som mu ho dala, obávam sa, že by na neho stále zvonil a ja som ho musela stále objať. Čo by zase až tak zlé nemuselo byť, ale nie ak stále neviem na čom u neho vlastne som. Tak som nakoniec našla víťaza, *Ring for help*. Ale keď som stála v rade a išla platiť, moje nezbedné ja predsa len schmatlo aj zvonček *Ring for a kiss*, kto vie možno sa raz zíde.

* *

Bytom rozvoniavali práve dopečené Linecké koláčiky. Ja som odkladala vysávač, ktorým som poslednú hodinu brázdila byt. Mala som dosť. Vianočný stromček už stál v obývačke, boli na ňom rozvešané svetielka, ktoré už svietili a polovica ozdôb už tiež visela. Pridala som hlas na veži, z reprákov zneli vianočné piesne a koledy. Mala som to rada. Zapálila som ešte zopár sviečok, zhasla svetlo a v prítmí a svietiacom stromčeku som dozdobovala stromček. Prišla aj mamka.

„No čo romantikuš?" Chytila sa tiež do práce a začala vešať bombule. Tohto roku sme si robili zlato- biely stromček. Každý rok sme to obmieňali podľa nálady. Pomenili sme aj vankúšiky, aby ladili s výzdobou. Začali sme si pri tom pospevovať. Už som sa tešila na večer. V telke pôjdu filmy so sladkou vianočnou romatikou. Sadneme si pri sviečkach s horúcim kakaom a budeme oddychovať.

„Počuj, my sme nevyberali schránku, nie?"- prerušila mi mamka moje rozjímanie.

„No, so mnou si ju nevyberala."

„Tak skoč dole." Prekrútila som oči, vôbec sa mi nechcelo.

„Načo?"- povedala som namrzene.

„Možno došli nejaké pozdravy." Hlasno som zavzdychala, aby som dala najavo, svoj nesúhlas a nechuť.

„Dobre, pôjdem, keď to dokončíme, Ale očakávam, že ma tu už bude čakať odmena v podobe horúceho kakaa, keď sa vrátim." – povedala som trochu autoritatívne, načo mi hneď pristála na hlave snehová vločka, našťastie mäkká vianočná ozdoba. Mamka na mňa prižmúrila oči a obe sme sa na tom smiali. Popratali sme krabice, ja som na seba hodila topánky a mamka išla chystať sľúbenú odmenu. Ocko sa už usalašoval na gauči a žhavil telku. Pri schránkach bolo poriadne chladno, úplne ma striasalo. Otvorila som schránku a naozaj, bolo tam niekoľko obálok. Vybrala som ich, zamkla schránku a utekala hore, čím rýchlejšie do tepla. Vo výťahu som si pozerala, čo vlastne došlo. Jeden pozdrav od vzdialeného ujka z Ameriky. Jeden, to asi bude od mamkinej spolužiačky zo školy, ako každoročne. A jeden pre mňa. Pre mňa?! Pozerala som a neverila vlastným očiam. Kto by mi to mohol poslať? Odosielateľ nebol uvedený, vlastne tu nebola ani známka.

Prišla som domov a z obývačky sa už ozvalo.

„Tak čo? Bolo niečo?"

„Hej."- ozvala som sa. Svoju poštu som šupla pod tričko a to ostatné som podala mamke. Tá už sedela v obývačke a na stole boli šálky teplého kakaa s penovými cukríkmi. Pozrela na mňa spýtavo, že čo nesadám.

„Ešte bežím na wecko." Zmizla som do izby vybrala obálku a šupla pod vankúš, keby som to otvárala teraz, bola by som nápadná, tak som si to nechala na potom. Vrátila sa do obývačky a začala chlipkať kakao. Práve začínal film.

Pozreli sme si dva filmy, ale s reklamami sa to natiahlo až do dvanástej. Už som bola v pyžame, keď som si spomenula na svoju poštu. Vytiahla som obálku spod vankúša a otvorila ju. Bol v nej vianočný pozdrav s ozdobeným svietiacim vianočným stromčekom, pod ktorým bolo kopec darčekov. Po otvorení začala hrať melódia Tichá noc. Z vnútra vypadla ešte menšia ružová obáločka s ružovou mašličkou. Napísaný bol veršík.

Keď tíško padá sneh
a ku šťastiu chýba iba krok,
vtedy si na Teba spomeniem
a zaprajem Veselé Vianoce a Šťastný Nový rok.

Podpis – Playboy, alias plemenný žrebec, alias narcista Dano. Začala som sa smiať. Trvalo mi dosť dlho, kým som prestala. Tak toto som teda nečakala. Nečakala som, že si na mňa spomenie, nie, že mi niečo pošle a ten podpis ma úplne dostal. Chlapec je srandista. Hodila som sa radšej na posteľ a chichúňala sa do vankúša.

Šťastie, to bolo to, čo som v tej chvíli cítila. Keď som sa konečne dosmiala, aj keď usmievať sa budem asi až do rána, začala som hľadať tú malú obálku. Zapadla niekde pod vankúše, ako som sa hádzala chichotajúc po posteli. Otvorila som ju a z nej vypadol malý lístoček a náramok s troma príveskami v tvare lieskových orieškov. Na lístočku bolo napísané :

       Pre Popolušku

Nech ti splnia všetky priania.

Pozrela som si lepšie náramok. Strieborná retiazka, na ktorej sa v rovnomerných odstupoch hompáľali tri oriešky. A hneď som vedela, že toto bude môj nejlepší tohtoročný vianočný darček.  Ach maličký, ako to, že si taký sladký? Aj tak ťa mám už plnú hlavu, tak čo s tebou budem robiť. Napadlo ma, že keď to takto pôjde ďalej, asi budem musieť použiť ten ružový zvonček. Pobozkal by ma, ak by som mu zazvonila pred nosom, alebo by ma nechal len tak stáť? Keby som to tak mohla vedieť dopredu. Ešte dlho som si to všetko obzerala a myslela na NEHO, až kým som s úsmevom na perách nezaspala.