P.S. Nechcem Ťa

Kuracie na bylinkách

Keď som zavrela dvere, zbadala som sa v zrkadle. Bolo to niečo hrozné. Oči som mala opuchnuté a to že som sa snažila utrieť si čierňavu pod očami tam pod stromom, sa zjavne minulo účinku, lebo obrovské rozmazané tmavé kruhy tam boli stále. Ja to fakt nechápem. Nechápem ako sa mohol na toto čudo Dano usmievať. Ešte dobre, že som nikoho pred bytovkou nestretla.

„Ahoj, Nikuška!" - ozvalo sa z kuchyne. Ach to snáď nie, mamka je už doma. Vykukla do chodby.

„Čo sa stalo?!" povedala ustarostene, keď ma zbadala.

„Ale nič." Vedela som, že to je len chabý pokus, hlavne keď vyzerám takto, lebo ona mi nedá pokoj a vypáči zo mňa všetko. A ja som nevedel klamať, bola som v tom fakt nemožná. Nevyzerala som však úplne v koncoch, tak zvolila miernejšiu taktiku.

„Poď, poď ku mne do kuchyne." Zobula som sa, poslušne naklusala do kuchyne a sadla si za stôl. Mamka krájala mäso. Chvíľu som sedela len tak a čumela von oknom.

„No hovor, lebo ťa prinútim násilím." Usmiala sa a zamávala veľkým nožom.

„Ale nič také sa nestalo."

„Hej , hej a preto si zmaľovaná ako kominár." Uťahovala si zo mňa.

„Bola som sa pozrieť v meste, chcela som kúpiť umelé kvety a vyrobiť si ten rámček na zrkadlo, čo som ti ukazovala."

„A niekto ťa umlátil umelou kyticou."

„Maamiii." Prevrátila som oči. Smiala sa.

„No a ďalej."

„Nič ti nepoviem." Tvárila som sa urazene.

„Si si istá?"- už sa ku mne blížila s tým nožom, umastenými rukami a pekelným úsmevom.

„Si hrozná mami." Krútila som nad ňou hlavou.

„Ja viem., tak hovor."

„Bola som s Danom." Povedala som a čakala na jej reakciu. Iba nadvihla obočie a čakala čo bude ďalej. Vzdychla som si, aj tak by som jej to musela raz povedať, tak som rezignovala.

„Hovorila som ti, že spolu teraz chodíme na divadlo, tak sme sa stretli už párkrát a rozprávali sa, chcel ísť so mnou, že ma odprevadí, tak sme boli spolu....."

„Stretli sme jeho bývalú."

„Hmmm." Zatiahla prekvapivý tón.

„Je to kočka." Dokrájala mäso a umývala si ruky.

„No a, veď to si aj ty a asi až taká dobrá nie je, keď je bývalá."

„Ale mami." - vôbec ma nepodporovala ako som chcela, aj keď..... keby sa pýtala aká je to krásavica a čo mala oblečené a tak, to by mi tiež vadilo.

„Popýtal ma, či nemôžem zahrať jeho frajerku." Stíchla som a pozorovala som ju. Usmievala sa od ucha k uchu a nadskakovalo jej obočie.

„Hmm....hmmmm....hmmm....hmmmmm." To bola tá reakcia, ktorú som čakala. Zasmiala som sa na nej.

„A, urobila si to?"

„Hej." Smiala sa na plné hrdlo. Potom sa nadýchla , trochu zvážnela a milo sa na mňa pozrela.

„ No dobre a čo tie slzy?" Ukázala na moje rozmazané čierne kruhy s balíkom špenátových listov, čo práve vytiahla z chladničky. Úsmev pohasol aj mne. Vzdychla som si. Zase som sa zahľadela do okna.

„Spomienky." Povedala som potichu.

„Iba?!" Ona nedá pokoj.

„A donútil ma povedať mu o Radovi  drzák jeden arogantný." Povedala som to naštvane, lebo som si spomenula, že ma k tomu naozaj donútil, ako ma nechcel pustiť domov, zachmúrila som sa. Vybavilo sa mi ako ma držal, ach hnala sa mi krv do tváre, tvrdohlavec...........a ako ma schytil a ja som ho mlátila............a potom ako ma pritúlil.....................ako dobre sa na ňom ležalo. Asi sa mi všetky tieto myšlienky odrážali aj na tvári, lebo sa na mňa dívala s veľkým záujmom. Znervózňovalo ma to.

„Hej, hej a potom som sa rozrevala ako malá." Hlesla som, len nech už na mňa nepozerá. Ale ona nie ona musí vedieť všetko. Ďalej na mňa pozerala a röntgenovala ma očami.

„A on?" Už som bola nervózna. Vstala som.

„Poľutoval ma, čo by urobil každý. Idem sa umyť." Odchádzala som do kúpeľne.

„Každý nie, Nikuš." Zakričala na mňa do chodby a ešte dodala:

„Za chvíľu bude večera kuracie na bylinkách a baby špenát na masle."

Pozerala som na seba opäť do zrkadla, ale už som mala v rukách odličovacie tampóny a mazala som si tie obrovské čierne kruhy.

Čo s tebou Dano? Nejak sa nám to komplikuje. Dôverovať ti? Tie otázky tu viseli niekde vo vzduchu a nepoznala som na nich odpoveď.

Takže trochu oddychová časť po tom napätí, aby Ste si vydýchli.  :)