P.S. Nechcem Ťa

Moje a tvoje tajomstvo

Po tom slove sa mi zaliali oči slzami, nevidela som nič, iba farebné fľaky, nevidela som ako sa tvári, rozplakala som sa s hrdelnými a chrapľavými vzlykmi, ktoré vychádzali niekde až z hĺbky mojej duše. Hanbila som sa chcela som utiecť.

„Bože to nie! Ach Nika." Dano si ma chcel pritiahnuť do náručia. To som nechcela, začala som trepať rukami, kde som zachytila a snažila sa ho odstrčiť. Bol silnejší, zovrel ma tak, že som sa nemohla pohnúť. Vzdala som to nakoniec a zúfalo sa rozplakala. Rukami som si zakryla tvár a schovala sa do Danovej hrude. Pohol sa , jeho zovretie už nebolo silné, mohla by som ujsť, ale nevládala som, mala som ešte veľa zúfalstva, ktoré trebalo vyplakať, tak som sa nechala slepo viesť. Aj tak by som nič nevidela. Zošuchli sme sa na zem a Dano ma stiahol na seba. Sedela som schúlená do kĺbka a bokom sa opierala o jeho hruď. Plakala som, bolelo ma srdce v mojej hrudi, cítila som akoby mi ho niekto držal a stískal tak silno, že som sa nevládala nadýchnuť. Bolo to dávno, čo som takto plakala. Väčšinou mi pri spomienkach slzy viseli na krajíčku, pálili ma oči, hlava mi trešťala a všetko sa to vo mne dusilo, ale teraz to išlo von spolu s prúdmi sĺz, čo mi tiekli z očí. Plakala som dlho, stratila som pojem o čase. Keď som už vyplakala dosť sĺz začala som trochu vnímať realitu. Sedela som na zemi v Danovom náručí jednou rukou ma držal okolo pliec a druhou ma hladil po vlasoch. Chrbtom som sa opierala o jeho pokrčenú nohu. Celé jeho tričko bolo mokré od mojich sĺz a s fľakmi od špirály. Ani som si nechcela predstaviť, ako vyzerajú moje oči.

„Tak toto neprekonám." -povedal, perami sa dotýkal mojich vlasov. Pozrela som sa hore so spýtavým pohľadom. Vyzeral smutne a utrápene.

„Ak by ťa podviedol, opustil, oklamal, dokázal by som ťa presvedčiť, že ja to neurobím, ale toto som nečakal. S tým bojovať neviem." Nevedela som čo na to povedať. Vzdychla som si a položila som si späť hlavu na jeho hruď. Začalo mi dochádzať, že on to teraz vie, nikto v škole to nevie. Nechcem ľútosť. Zvihla som hlavu s výstražným pohľadom.

„Neopováž sa to nikomu povedať." Iba sa zasmial, pritlačil mi jemne hlavu späť na hruď a pobozkal ma na čelo.

„Neboj sa, nepoviem."

„A toto tiež nerob." Nedovolil mi odtiahnuť sa, iba som počula jeho tichý smiech v hrudi.

„Pšt, toto je iba priateľská podpora smutnej kamarátke." Zhlboka sa nadýchol začal potichu rozprávať.

„Saša sa mi páčila už dlho, poznali sme sa už predtým, no chodila s niekým, potom mala ťažké obdobie a tak nejako sme sa míňali." Zase si vzdychol a pousmial sa.

„Keď mi povedala, že spolu budeme chodiť, bol som ten najšťastnejší človek na svete." Zmĺkol. Nevedela som čo chce povedať, ale muselo to byť vážne, lebo sa na to odhodlával dosť dlho. Párkrát si vzdychol, cítila som jeho dych vo svojich vlasoch.

„Raz večer ma zavolala ku nim domov, už som u nich bol viackrát, tak som išiel. Keď som prišiel ,...ehmmm.."- odkašľal si.

„Bola doma sama, začali sme sa bozkávať a tak..." Bolo mi divne, že mi to rozpráva, čakala som kedy príde pointa, čo tým vlastne chce povedať?

„ Začala sa zobliekať ,.........." Moje vyplakané oči mi skoro od prekvapenia vypadli.

„..........povedal som jej, že máme predsa čas, že sa nikam nemusíme ponáhľať. Naštvala sa. Vykričala sa na mňa, že som neschopné decko, že ona do kedy má čakať, kým sa k niečomu odhodlám a ako ťažko zariadila, aby sme mohli byť sami a vyhodila ma." Opäť si vzdychol.

„O týždeň som ju videl bozkávať sa s iným." Cítila som , že sa usmievkávam, nemohla som si pomôcť, dosť často mi pri vážnych chvíľach bolo smiešno a dosť nevhodne.

„Ty sa mi smeješ?"

„Prepáč, ale ty, playboy si odmietol nahú krásku, čo si ju ľúbil, to je fakt smiešne." Stisol ma v objatí na znak nesúhlasu, asi.

„Neviem, nechcel som ju nútiť, chcel som s ňou byť dlho myslel som, že si to budeme užívať pomalšie.......a nemal som ochranu." To ma rozosmialo, ale smiala som sa iba potichu, aby to nevyznelo ako výsmech.

„Potom som sa ešte dozvedel, že nechala naše konverzácie čítať svojim kamoškám a spolu sa rehotali na blbostiach, čo som jej napísal a fotkách čo som poposielal.".

„Hmmm, to je fakt zaujímavé."

„Mne to veľmi smiešne vtedy nebolo." - povedal trochu urazene. Pošteklila som ho pod rebrá, nech sa neuráža. Myklo s ním a zasmial sa.

„Dobre, ty nepovieš moje tajomstvo a ja nepoviem to tvoje. Dohoda?"

„Dobre, ty sexuálny maniak." Vracala sa mi moja normálna nálada, lebo som si z neho začala uťahovať. Stisol ma.

„Aj tak by mi to nikto neuveril." Povedala som zmierlivo.

„Ale možno som sa zmenil a nabral som odvahu." - povedal záludne.

„Na to ani nepomysli." Zase som ho pošteklila. Myklo ho ešte viac.

„Aaaa pán narcista je šteklivý." Zasmial sa . V jeho náručí mi bolo pekne teplo, ale nemohli sme tak sedieť donekonečna.

„Mala by som ísť."  Odtiahla som sa a pozrela na neho. Pozeral na mňa s tými svojimi modrými očami a pery mal iba trochu zvlnené úsmevom. Mala som pocit, že sa v tých očiach utopím. Radšej som si začala utierať roztečenú špirálu. Nemôžem predsa takto prísť domov, čo ak niekoho stretnem.

"Už dobre?" - pozrela som na neho. Zasmial sa začal mi utierať miesta, kde to bolo ešte zlé. Bolo to zvláštne. Celé toto poobedie bolo divné. Pozrela som mu na tričko, celé fľakaté.

"Pošpinila som ti tričko." - kusla som si do pery a zatvárila sa previnilo. Usmial sa neskutočne sladko, až som radšej pozrela opäť na to tričko.

"To nevadí." Pokúšala som sa postaviť, ale vyzerala som ako mláďa, čo sa stavia na nohy prvý krát. Dano vyskočil prvý a podal mi ruku.

"Dik." Strčila som si ruky do vreciek, lebo som nevedela odrazu čo s nimi.

"Nič si nakoniec nekúpila."

"No, tak sa dnes vyrábať nebude." Cítila som sa trápne, čo bude ďalej po tom, čo sa dnes stalo?

"Tak si to budeme musieť zopakovať." zasmial sa. Tiež som sa zasmiala. Odprevadil ma až pred vchod.

"Ahoj Dano."

"Ešte mi povedz." zľakla som sa čo sa opýta a vytreštila som oči. On sa na tom dobre zasmial.

"Tyčinky, alebo čipsy?" Ach, pokrútila som hlavou .

"Oboje, vtipálek, to ťa odnaučí robiť si zo mňa srandu." - smial sa.

"Maj sa Veronika." Dvere sa zavreli.