P.S. Nechcem Ťa

Divadlo

Na skúšku som prišla spolu s Paťou. Dano tam už stál a opieral sa o javisko. Podľa rozpisu, ktorý som si kvôli Danovým poznámkam nechala radšej doma, sme mali dokončiť skúšku tretej scény a potom sa vrátiť k druhej, na ktorej som minule chýbala. Texty som si ako tak prešla, tak som dúfala, že nebudem na javisku koktať. Nebola som nejaký veľký odvážlivec na verejné vystupovanie, aj keď som tak určite nepôsobila. Ale človek predsa hraje celý život, len aby nebolo odhalené jeho slabé a zraniteľné miesto.

„Tak čím chcete začať? Najprv dokončíme čo sme minule začali, alebo ideme na druhú scénu?"- zahlásila učiteľka na začiatok skúšky.

„Poďme radšej dokončiť tretiu scénu."- vykríkla Lea. Bolo mi z nej smiešno. V tretej scéne mala výstup s Danom, zatiaľ čo v druhej scéne som bola ja a Dano.

„Dobre tak, poďte na scénu." Vyzvala hercov na javisko.

„A nemohli by sme si to prejsť od začiatku?"- navrhovala Lea. Neviem či sa mi to zdalo, alebo naozaj pozerala pri tom na mňa.

„Nie, nie, musíme toho ešte veľa stihnúť, však vám to minule išlo dobre." Povedala učiteľka, keď presúvala stoličku. Pri tom slove, dobre, Lea akoby podrástla o pár centimetrov. Pripadalo mi to,  ako scéna v materskej škôlke, kde sa dve baby naťahujú: Ja som princezná. Nie ja budem princezná a ty budeš iba moja slúžka. Ja budem mať princa.

Bola to tak reálna predstava, že som sa z toho hlasno zarehotala. Viacero pohľadov padlo na mňa. Vrátene škaredého Leinho zazretia. Tak to som asi nemala, prebehlo mi hlavou. Pozrela som radšej do papierov, ale smiešno mi bolo stále.

„No poďme na to. Lea začínaj."- zahlásila učiteľka.

„Čo sa deje?"- spýtala sa ma potichu Paťa.

„Nič."

„Nehovor, že nič, keď sa tu čisto nenápadne rehníš." – nedala sa odbiť.

„No dobre. Len mi prišlo strašne smiešne, jak na mňa Lea zazerá, akoby som bola pre ňu nejaká konkurencia. Ale to predsa nie som."

„No."

„Čo no?" Paťa bola až príliš stručná aj na mňa, čo nie som ukecaná.

Neodpovedala, tak som do nej šťuchla.

„Ja len, že Dano sa k tebe dosť hlási. A Lee sa to zjavne nepáči, lebo má na neho zálusk odkedy ....... odkedy si pamätám."

„Jak hlási?" Paťa na mňa pozrela so vševediacim pohľadom, typu, nerob sa, že o tom nevieš. S povzdychom a úškrnom dodala: „No kvôli tomu, že by kýval Lee ešte do hlavy nedostal."

„Do kelu." – zanadávala som. „Ja za to predsa nemôžem." Dúfala som, že si to kývanie veľa ľudí nevšimlo. Paťa si všimla môj nahnevaný výraz.

„Joj, však ja proti tomu nič nemám." Chytila ma za rameno. „Len si dávaj pozor, lebo Lea je dosť zlý súper." Nechápavo som zazrela.

„Pati ty to nechápeš, ja sa nikomu do zadku nepchám, ja po Danovi nepasiem ani ho neuháňam. „

Trochu sa pousmiala.

„To predsa viem, ani ma nič také nenapadlo." Pošúchala mi rameno. Vyrušil nás Lein hlasný smiech. Obe sme zdvihli hlavu. Lea sa opierala o Dana a koketne sa smiala. Nič také v scéne nemalo byť, takže toto bolo asi iba pre interné obecenstvo. Paťa sa ku mne naklonila a pošepkala.

„No tak sa zdá, že Lea v tebe konkurenciu fakt vidí." Potom sa postavila a išla sa pripraviť na scénu, lebo sa blížil jej výstup. Táto situácia, keď ma Dano poctil svojim záujmom a Lea vo mne cítila hrozbu sa mi prestávala páčiť. Časy, keď som bola pre ostatných neviditeľná sa mi páčili omnoho viac. Začítala som sa radšej do svojich dialógov.