P.S. Nechcem Ťa

Danova frajerka

Dano ma dotiahol do prázdnej chodby, kde boli kabinety a sklad. Nemohla som sa prestať usmievať z toho, čo práve urobil. Otočil sa na mňa, s vážnou tvárou, ešte mal zaťatú sánku.

„V pohode?"- trochu sa mu zjemnil výraz, keď na mňa pozrel. Oprel sa unavene o stenu a pritiahol si ma k sebe.

„Hmmm, som tvoja priateľka?" - vyčarila som nezbedný úsmev. Prestal sa chmúriť, tvár sa mu rozjasňovala.

„Chcel som povedať frajerka, ale priateľka sa mi zdalo krajšie. A to teda si. Mňa sa už tak ľahko nezbavíš, keď som zistil, ako dobre sa vieš bozkávať." Vystrúhal frajerský úsmev a ruky si ovinul okolo môjho pása.

„Ja sa viem dobre bozkávať?" pozrela som prekvapene, až som dvakrát nadvihla obočie a mala som problém rozprávať, ako som sa naširoko usmievala.

„Hmmm."- asi som ho nakazila, tým širokým úsmevom.

„To je pre mňa novinka, ale.......... „- sklopila som zrak a trochu sa zaškerila, „......vieš, čo si práve urobil?"

„ Zastal som sa svojej frajerky a dal Lee jasne najavo, nech ti dá pokoj."

„No to hej, ale ešte."- Kukla som z boku a zahryzla si do pery, aby som ešte chvíľu vydržala ho nepobozkať.

„Pred všetkými som povedal, že ťa ľúbim."- zachichúňala som sa.

„No, to sa cení, ale ....." rozrehotal sa.

„To sa cení, ale?"

„No vieš, čo si tým práve spôsobil?"

„Nie, ale predpokladám, že mi to prezradíš."

„No." Omotala som si okolo prsta jednu šnúrku, čo mu visela okolo krku z mikiny.

„Práve si si zmaril šance byť školským playboyom číslo jeden a zároveň zničil sny mnohých babeniek. Teraz keď si vyhlásil, že máš priateľku, stal sa z teba iba normálny zadaný chalan." Nahodil sebavedomý úsmev a pohľad spod obočia.

„No vidíš, zaslúžim si za to odmenu." Už sa nakláňal ku mne. Dvihla som prst a pritisla mu ho na pery, aby som ho zastavila, sme predsa v škole.

„Pššt!" Lenže, keď som pocítila, aké mäkké a horúce pery má, nemohla som odolať. Prešla som prstom po krivke jeho pier, až sa mu zachveli a trochu ich pootvoril. Už som to nevydržala a pobozkala ho. Všetky dnešné sprosté reči mi odrazu vyfučali z hlavy a ostali iba jeho mäkké pery. Moje ruky sa hneď vybrali do jeho vlasov a už si budovali rôzne cestičky, ktorými blúdili. Zrazu bolo počuť na chodbe kroky. Naše pery sa od seba odtrhli, ale stále sme stáli prilepení na sebe, pozerali si do očí a snažili sa čo najtichšie predýchať ten bozk. Stáli sme za skriňou na konci chodby. Oči mal tak tmavo modré a pery vlhké od tých mojich. Obaja sme sa vpíjali do pohľadu toho druhého a počúvali blížiace sa kroky. Začali sme sa na seba usmievať.

Kroky zastali, zaštrngali kľúče, otvorili sa dvere a následne zavreli. Obaja sme si vydýchli a rozosmiali sa.

„Chce sa ti ísť na obed, alebo môžeme hneď vypadnúť?" Predstava obeda s Leou? To radšej nie.

„Môžeme ísť hneď."

„Tak poďme, lebo sa nezdržím a začnem ťa bozkávať." Chytil ma za ruku a preplietol si svoje prsty pomedzi moje. Odprevadil ma ku skrinke, počkal kým sa prezujem a vyšli sme spolu držiac sa za ruky zo školy. Väčšina bola ešte na obede, tak pred školou nebolo veľa ľudí. Ale pohľadov smerujúcich na nás bolo aj tak dosť. Dano na mňa zakukoval spod obočia a potmehúdsky sa usmievkával. Prechádzali sme popred parkovisko, keď v tom zatrúbilo auto.

„No poďte hrdličky!" z jedného auta sa ozvalo. Bola to Danka, Danova sestra. Prekvapene som sa pozrela na Dana.

„Pozývam ťa ku nám domov, keď som ťa už pripravil o obed, nemôžem ťa nechať hladnú."

„Ty si to mal naplánované?" úsmev na jeden kútik, to len potvrdzoval.

„Noooo,....... Danka ťa chcela vidieť, tak som ťa chcel zavolať ku nám. To ostatné, to sa zomlelo až dnes, nejako v priebehu dňa."

„A čo ak nepôjdem?"- zazrela som a o otočila som sa na odchod. Nemôžem, predsa len tak chodiť ku nim, veď to sa predsa nedá....

„Nié!" - vykríkla som. Dano ma dvihol na ruky, už ma niesol ku autu.

„Netrucuj Popoluška, dnes som prišiel o svoju popularitu, ako si povedala, zaslúžim si súcit od svojej frajerky." Oči mu len tak žiarili.

„Na sebavedomí ti to rozhodne neubralo."- povedala som zanovito.

„ A ani si sa ma nespýtal, či chcem byť tvoja frajerka."- pozrela som trochu smutne. Už sme boli pri zadných dverách auta. Dano ma zložil. Usmieval sa nežne ako na malé mačiatko.

„Tak dobre." - vzdychol si. Objal ma jednou rukou okolo pásu a druhou mi prešiel jemne prstom okolo tváre, potom mi chytil celé líce do dlane. Krásne to hrialo.

„Veronika, som do teba zaľúbený až po uši. Mimochodom krásne sa s tebou bozkáva. Budeš prosím mojou frajerkou?"

„Možno, rozmyslím si."- odpovedala som veselo.

„Ty si číslo." Pobozkal ma nežne a zasmial sa.

„A milenkou?"- vyceril na mňa zuby. Ach Dano! Stisla som pery a poriadne ho pošteklila. Cuklo s ním a rozrehotal sa.

„Veď som nepovedal, že hneď." Neprestával sa veselo smiať. Stiahlo sa okienko.

„No, poďme, poďme, lebo tu umrznem."- zvolala Danka. Dano mi otvoril dvere a ja som nastúpila.

„Ahoj."- pozdravila som.

„No, ahoj." - odzdravila veselo. Dano už nastupoval a sadal si vedľa mňa. Danka sa skúmavo pozrela na nás do späťáku.

„On ti to zase dopredu nepovedal, že?" Pozrela som na Dana so zúženými očami.

„Jasné, že nie." Danka naštartovala a smiala sa.

„Maličký ty si fakt koleduješ o problémy."

„Áno."- prikyvovala som. Danovi zahral chvíľu na perách frajerský úsmev, ale hneď zvážnel a pohľad mu stmavol. Rukou ma chytil za líce a pritiahol si moje pery k svojim.

„Keď mňa veľmi baví, ako sa tie problémy potom vyhladzujú." - zašepkal a pobozkal ma. Oblízol mi pri tom pery. Zavibrovalo mi celé vnútro. Druhá ruka si s mojou preplietka prsty. Vedela som na sto percent, že to možno, čo som povedala predtým, bola úplná lož. Aj keby pred všetkými odmietol priznať, že je so mnou, aj vtedy by som s ním chcela byť. Odtiahla som sa a usmiala. Aj Dano sa sladko usmial. Položila som si hlavu na jeho rameno. Môj macko na túlenie. Takže odo dnes som oficiálne frajerka playboya Dana. Silnejšie som sa pritúlila.

No na dnes som nenapísala asi nič prekvapujúce 😁😂a nečakané, takže dnes si môžete vychutnať iba sladké chvíľky.😍😍😘😘