P.S. Nechcem Ťa

Čipsy a pivo

Streda.

Posledné dva dni boli dosť stresujúce. Na poslednú chvíľu ohlásené písomky, dlhé domáce. Skoro nebol priestor sa cez prestávky porozprávať. Dana som videla iba sem tam, ako prechádzal po chodbe aj to od chrbta. Zoči-voči sme sa nestretli, tak som ani nevedela posúdiť, či Lee vyšli jej ohováračky. Ani Leu som nestretala, čo mi teda ani nechýbalo. Paťa mi ešte párkrát dala info, čo o mne Lea rozširuje a už som sa ani nevládala nad tým rozčuľovať. Jana bežala na anglinu a Paťa končila skôr, tak som si kráčala domov sama.

„Ahoj." Ozvalo sa vedľa mňa. Aha ho Dano.

„Hmmm, my sa spolu bavíme?" Ani neviem prečo som takto zareagovala. Možno kvôli tomu Leinmu ohováraniu a kvôli tomu, že som ani netušila, čo nahovorila jemu.

„ Hmmm, aj ja ťa rád vidím, máme dôvod sa spolu nebaviť?"

„Neviem, ty povedz."

„Napadá ma jediné. Si naštvaná, že som sa neozval skôr, lebo som ti veľmi chýbal." Samozrejme to podčiarkol sladkým úsmevom.

„Narcista." Šibla som pohľadom s bleskami, ale vzápätí mi z jeho logiky prišlo smiešno.

„Prepáč, mal som toho dosť veľa. Mali sme písomky, však asi aj vy a mali sme predlžené tréningy, tak som nestíhal."

„Nemáš voči mne žiadne záväzky, tak sa nemusíš ospravedlňovať." Povedala som sucho. Najprv na mňa skúmavo pozeral, uhýbala som pohľadom. Mala som zlú náladu, zvaľovala som to na písomky, ale pravda bola asi niekde inde. Vedela som, že ten dôvod stojí predo mnou. A aj veľká otázka, či mu fakt mám veriť, keď sa tak dôverne baví s Leou. Chytil ma za rameno a zastavil. Pozerala som do zeme.

„Tak vyklop, čo sa deje?" Zdvihol mi bradu, aby som sa na neho pozrela. Nestihla som mu odtlačiť ruku, lebo som mala ruky vo vreckách. Ale dosiahol svoje, pozrela som sa naňho. Uvažovala som, čo povedať, aby to nevyznelo nejako vzťahovačne, že si naňho robím nároky. Pozerali, sme na seba hodnú chvíľu.

„Vyzeráš, ako nešťastné mačiatko, ktoré treba poľutovať." Nebezpečne sa približoval a usmieval. Cúvla som.

„Prestaň." Bola som vážna, tak mu úsmev pohasol.

„Nika, povedz čo máš na srdci, lebo začínam byť z toho nervózny."

„Lea."- vyšlo zo mňa.

„No a, čo s ňou?"

„Začala o mne šíriť kadejaké somariny."

„A čo to má spoločné s nami?" My? Existuje nejaké my?
„Mám jej povedať nech prestane? Nech ti dá pokoj?"

„Nie!" Prečo som vykríkla nie? Do kelu som ako idiot, čo vlastne nevie čo chce. Rozmýšľaj, rozmýšľaj, opakovala som si.

„Asi by to bolo horšie, hlavne, keď to robí práve kvôli tebe."

„Chceš povedať, že tebe o mne nič nehovorila?"

„No hovorila." Pozeral, mi rovno do očí, potom sa zasmial. „Hádam si nemyslíš, že by som niečomu z toho mohol veriť."

„Ja neviem, čo ti narozprávala."

„Fakt si ako malé mačiatko, nechceš poľutovať?"

„Nie." - povedala som rázne.

„Tak sa usmej, lebo sa nezdržím."

„Nerozkazuj, lebo sa nezdržím ja." Usmial sa, vôbec ma nebral vážne. Otočil sa, aby sme mohli pokračovať v ceste. Stále sa významne usmieval. To ma normálne rozčuľovalo.

„Dnes som sa nestihol pripraviť, zájdem niečo kúpiť. Poď so mnou, vyberieš si čo chceš." Povedal tak prirodzene.

„Prečo?" Asi som fakt vyzerala ako mačiatko, ale riadne trucovité. Stále sa usmieval.

„Lebo kúpim sušené hovädzie a budeš ho po mne zase hádzať." Predsa ma donútil zasmiať sa.

„A prečo si myslíš, že chcem ísť s tebou von?"

„Lebo chceš vedieť, čo mi o tebe Lea narozprávala." Povedal to tak sebavedomo, akoby na mňa našiel návod na použitie. Zase som mala chuť ho zaškrtiť.

„A čo ak nechcem?"

„Chceš, lebo si dievča, tak už netrucuj." Pozerala som na neho a predstavovala si ako sa mu vrhám na krk a začínam ho škrtiť.

„Ty sa nejak vyznáš v dievčatách." Zase sa zasmial, tváril sa ako vševed, namyslenec.

„Hej mám sestru." Otvoril mi dvere malého obchodu, čo sme mali po ceste. Vošli sme dnu. Dano pristúpil k pultu a popýtal tyčinky a nealko pivo. Potom sa otočil na mňa.

„A ty čo chceš na pitie?"

„Majú aj ochutené nealko?" Otvoril na mňa oči a tváril sa prekvapene. Predavačka vysypala ponuku ochutených nealko pív. Vybrala som si s príchuťou bazy.

„Čo, máš s tým problém?" - zašepkala som s nechápavým pohľadom. Začal sa smiať.

„Nie, len ma stále s niečím prekvapíš."

„Môžeme ešte kúpiť čipsy? Ja ti ich zaplatím." Pokrútil hlavou s úsmevom na jeden kútik.

„Tak si vyber." Vybrala som, Dano zaplatil a vyšli sme nabalený von.

„Čo sa ti nepáči na tom pive? Veď to je nealko." Dožadovala som sa vysvetlenia toho prekvapeného pohľadu v predajni. Rehotal sa jak malý.

„Nič, len, že väčšina dievčat by si vybrala čo ja viem...."

„Neperlivú minerálku, aby nepribrali." Zaškerila som sa. Rehotal sa schuti ďalej.

„Tak nie som ako väčšina dievčat."

„To som si všimol."