P.S. Nechcem Ťa

Čo povedať.

Ležala som už v posteli a reálne rozmýšľala, čo budem robiť zajtra  a ako to zaobalím, že ma Dano len tak zobral spred školy ako vrece zemiakov. Mohla by som povedať, že mu šiblo a veľmi by som sa ani nemýlila. Ako inak by sa dalo vysvetliť to čo urobil, takto si kaziť reputáciu nedostupného krásavca. Do kelu prečo rozmýšľam o tom takto? Veď to ja som tu tá, ktorej je ubližované. On vyzerá iba, ako by sa zahral s ďalšou babenkou. Zatiaľ  čo ja  som pre všetkých chuderka, ktorá sa oňho snaží. Ale pravda je predsa inde. To on prišiel za mnou a navhol mi rande, on za mnou bežal, čakal ma pred bytovkou, nakupoval tyčinky a vynútil si stretnutie s výrobou blbostčiek. Ale ľudia to chcú vidieť inak, chcú ho mať ako nedostupného krásavca, ktorý si začne iba ak s nejakou hviezdou a každý kto túto predstavu nespĺňa je iba chudera čo sa márne snaží a vyjde na smiech.

Cink

No jasné ja o vlku a vlk hneď tu - Dano.

"Ahoj, čo robíš?"

"Ahoj, práve nad tebou rozmýšľam."

"Hmmm som poctený. O čom konkrétne?" Narcis, jeden. Na perách mi začal pohrávať škodoradostný úsmev.

"Nad tým na aké drogy, alebo mentálnu poruchu zvalím to tvoje dnešné nosenie na rukách, keď sa ma budú na to pýtať." Čakala som dosť dlho, ale neozval sa . Začala som si myslieť, že sa pohneval. Znovu som si čítala svoju správu, hmmm veď to nie je až také urážlivé. Ale čas bežal a ja som už bola ako na ihlách.

 Cink. " No dúfal som, že to bude o niečom inom, ale aj to sa počíta." 

Normálne som si vydýchla. Ale ja som rozmýšľala  aj inak, aj o tom, že pekne voňal, že ma niesol tak ľahko, akoby som nič nevážila, ako ma držal za bradu a prstom mi prešiel tesne pod spodnou perou, až sa mi úplne roztriasla a oči mu pri tom stmavli, ako som mu povedala, že sa nespráva ako kamarát, ale akoby chcel niečo viac a tadá koniec príbehu. Pripadala som si ako na kolotoči, krútim sa krútim dookola, až mi je z toho zle. Inak neznášam kolotoče.

"Tak mi poraď, čo povieš kamošom ak sa ťa zajtra budú pýtať?"

"Čo chceš, aby som povedal?" To je teda odpoveď! Niečo s tým chlapcom asi nie je v poriadku, lebo ma strašne rozčuľuje. Krútila som nad tým hlavou.

"Daniel! Pýtala som sa prvá."

Poslal smajlíkov. "AHHHHHHAAAAHHH!"zaručala som si nahlas. 

"Nebudú sa pýtať." No super, zjavne chalani takéto nepodstatnosti neriešia.

"Nedovolia si  :-) , ale ak by sa pýtali, tak poviem, že si úžasná a mne sa chcelo vziať si ťa na ruky a odniesť. Mimochodom celkom sa mi to páčilo."

"Daniel!"

"Dobre, dobre viem , dohodli sme sa, že pred školou ťa už nosiť na rukách nemôžem :-) " Zase som nad ním musela krútiť hlavou, tentoraz s blaženým úsmevom. Ale no, preber sa dievča! A k tomu noseniu na rukách sa radšej vyjadrovať nebudem.

"To sa máš fajn, ja budem určite vyspovedaná :-("

"A čo povieš?"

"Že som mala drevenú nohu a potrebovala som odniesť, čo iné."

"Fakt vtipné."

"No vidíš a Lea mi nechcela veriť, že  som vtipná."

"Ale si. A z Lei si nerob hlavu."

"OK pán doktor."  Poslal smajlíkov, zjavný dôkaz, že som vtipná. Usmievala som sa ako mesiačik.

Celý čas som  však rozmýšľala, čo naozaj poviem a či mu to mám oznámiť, aby sa naše verzie zhodovali.