P.S. Nechcem Ťa

Oslava

Nech sa páči ďalšia časť.😊😊😍😍 Som úplne vyšťavená.😛😇😅 Tak ......

"No veľmi sa neukladaj, lebo za chvíľu je večera a potom oslavujeme." - počula som povedať Paťu za zavretými viečkami.

"Čo by si tak chcela oslavovať?"- zahundrala som.

"No, že všetko dopadlo perfektne."

"Fakt? Ja som dnes dopadla strašne."- stále som hundrala so zavretými viečkami.

"Bla-bla-bla. Zahrali sme divadlo skvele, malo úspech, aj sexi si nakoniec bola. A..." - teraz zvýšila hlas aj jeho veselosť a nadšenie.

"..máme za sebou prvý koncert v žiari reflektorov!" posledné slová zneli ako skandovanie. Musela som sa zachechtať, aj keď som jej výraz ani nevidela. Bolo počuť klopnutie a otvorenie dverí.

"Kto tu hovoril o žiari reflektorov?" - bol to Kiko.

"No táto zdochlina určite nie." bolo počuť Paťu a potom cmuknutie. Ešte, že sa nedívam, aby som nemala hlavu plnú Dana a myšlienok na jeho pery.

"Akú veľkú izbu máte? Dúfam, že väčšiu ako my. Bude sa tam dať urobiť stretávka a oslava? Idem sa pozrieť." Kiko nemal šancu na odpoveď, zase som sa zachechtala. Toto je proste Paťa. Počula som ako vyšli z izby. Prevrátila som sa na bok. Som hotová, žiara reflektorov, ha, ha,ha to určite zariadil Dano.

Normálne som tvrdo zaspala. Počula som zvuky, ako ozvenu z veľkej diaľky v nejakej jaskyni. Niekto sa nahrnul do izby.

"No, vy to tu máte o dosť menšie."

"Ale zato tu majú spiacu krásku." Dano?

"Skôr je to zdochlina, ale dnes v noci bude hore aj keby som jej mala uvariť tri kávy."- Paťa.

"Nika vstávaj, už ideme na večeru. Ja nám idem obsadiť stôl, zamkni."

"Hmmm." musela som vstávať, ale strááááášne sa mi nechcelo. Zrazu ma niekto chytil za ruku a ťahal. No kto iný ako Dano by si to mohol dovoliť. Už som sa posadila, oči stále zatvorené.

„Dobre, už vstávam."

„Ber ju cez plece a poďme, ja už som hladný:" Kubo?,, Ten je tu tiež??? Čooo? Nié! On to urobil, on si ma fakt prehodil cez plece.

„Auuu, nieeee, pôjdem sama." Hundrala som visiac na pleci. Otvorila som oči a uvidela som tak maximálne Danov zadok. Čo mi prišlo neskutočne smiešne. Niesol ma von z izby a Kubo zamykal.

„Ty si jaká ľahká korisť, keď spíš." Rehotal sa Kubo.

„Nie som! Pusti ma!" Vôbec ma nepočúval. Tak som sa zahnala a trepla ho po zadku. Musím uznať, mal pevný zadok. Mala som chuť to urobiť znovu.

„Oo, malá, ale agresívna." - zareagoval Kubo, keď to videl. Všetci sme sa rehotali. Dano ma zložil.

„Hej, to bolelo." - škeril sa a šúchal si zadok.

„Mal si ma zložiť hneď a nič by ťa nebolelo."- rehotajúc sa som na neho vyplazila jazyk a rýchlo utekala preč.

„Póď, ja ti ho pofúkam."- volal za ním Kubo. Taký vysmiaty sme došli do jedálne, už asi posledný.

„Tak sa vám ju nakoniec podarilo zobudiť, dokonca aj s dobrou náladou." -pozorovala nás Paťa, keď sme si sadali.

„Hej, ale tuto chudák Danko dostal bitku."

„Ale, no ták prečo ho biješ?"- Pozrela na mňa vyčítavo. Dano nahodil, tiež smutný a vyčítavý pohľad, k tomu zaklipkal očami. Všetci sme sa zasmiali, až sme boli pre ostatných podozrivý. Na večeru boli šišky s džemom a čajom. Mali sme z toho mastné ruky a sladko mi bolo až za ušami.