P.S. Nechcem Ťa

Rock style

Dnešný deň už nemôže byť lepší. Najprv zaspím, nestihnem sa ani namaľovať, ledva dobehnem na autobus, potom zaspím na Danovi, celého ho okupujem, že sa nemôže ani pohnúť . Na to ma chce Lea potknúť, ale potkne Dana a on sa po mne váľa, nemôžem zabudnúť ani na skvelý rozhovor s Leou, aká som trápna a že už sa teší, ako sa na mňa Dano vykašle a bude sa mi môcť vysmiať. Vezmem si pančuchy ako z minimaxu a teraz zistím, že nemám ani šaty. Bolo mi do plaču. Nešťastne som vzdychala, dokonca aj Paťa vždy plná nápadov stratila reč.

„Nevzala ti ich Lea? Tá potvora by toho bola schopná." Pokrútila som nešťastne hlavou. Bolo by pekné zvaliť to na ňu, ale bola som si istá, že som ich nakoniec zabudla na posteli. Takže som si za to mohla len ja.

„Tak nič obliekam rifle." - zahlásila som a už som sa chystala vstať.

„Ale prestaň, niečo vymyslíme."- začala sa obzerať dookola.

„Čo chceš prosím ťa vymyslieť?" Zvesila z vešiaka svoju károvanú červenú košeľu.

„Mám to. Postav sa." Hodila ju na mňa.

„Pozapínaj sa."- zahlásila, premerala si ma a hneď ešte vyťahovala z riflí svoj hrubý kožený opasok. Opásala ho okolo mňa a zapla, teda dosť na tesno. Premeriavala si ma zhora dolu a späť. Rozopla mi ešte dva gombíky, skoro mi bolo vidno podprsenku. Ponaprávala košeľu, aby bola rovnomerne stiahnutá na všetkých stranách.

„No fajn, môžeme ísť na mejkap." Pozerala som ako pripečená.
"To nemyslíš vážne, veď mi je skoro vidno zadok."

„Nič ti nie je vidno." -pokrútila hlavou ľahostajne.

„Paťa cítim sa ako holá." Vzdychla a zamyslela sa.

„Nemáš nejaké tielko? Najlepšie čierne." Rozum mi nefungoval, tak som sa dala radšej do prehrabovania vaku. Tak predsa som si hodila aj tielko.

„Mám."- povedala som nadšene.

„Tak si ho na seba natiahni, ako sukňu. Proste si schovaj ramienka dovnútra, bude z neho minisukňa." Hneď som to aj urobila. Paťa mi síce nedovolila si ho stiahnuť až moc nízko, ale aspoň som už nemala pocit, že som holá. Podkasala mi ešte rukávy až po lakte a už sa venovala linkám. Naniesla mi špirálu najmenej trikrát, Musela som mať mihalnice ako umelé. Rýchlo som si naniesla svoj červený rúž. Paťa mi ešte zvýraznila lícne kosti. Vlasy mi prestriekala sprejom odspodu, tak vyzerali nadýchane.

„Poďme rýchlo." Natiahla som si svoje vysoké kožené čižmy a takmer sme vybehli zo šatne. Našťastie ešte bola na javisku Lea. Zaregistrovala som Dana. Stál oproti dverám do šatne so založenými rukami, akoby čakal kedy vyjdeme. Vedľa neho stál Kubo. Hneď sa začal usmievať dosť potmehúdsky a obom sa im nadvihlo obočie do prekvapeného výrazu. Čo bolo celkom fajn, trochu mi to dvíhalo sebavedomie, priznávam. Odlepil sa od steny a blížil sa ku mne.

„Wau, dnes rockový výzor." Keby si len trochu tušil, ako sme sa k nemu dostali, tak by si sa rehotal ako malý. Paťa sa na tom dobre smiala. Blížil sa nebezpečne. Dvihla som varovne prst.

„Neopováž sa!"

„Čo?" Dobre vedel čo, to čo urobil minule a čo ma inak dosť zobralo.

„Ani sa nepribližuj!" Iba sa smial so svojím frajerským úsmevom, až na mňa ceril zuby. A vôbec sa nezastavil. Síce som sa smiala, ale začala som cúvať.

„Čo? Nemôžem ti popriať veľa šťastia?"- nahodil výraz úplného neviniatka a skúšal na mňa smutné oči. Scéna sa medzitým skončila a začínal sa záver. Paťa bola už na mieste, aj ostatní nastupovali na javisko. Dano nakoniec ostal stáť. Kubo sa tiež už otočil na odchod. Zaregistrovala som Lein pohľad. Opovrhovačný pohľad. To ma naštartovalo. Ja ti kašlem Lea! Prišla som ku Danovi, tentokrát som mala ja na perách sebavedomý úsmev.

„No, vlastne môžeš." Postavila som sa na špičky a objala ho okolo krku. Jeho ruky sa mi ovinuli okolo pása. Nikdy nemal problém pohotovo reagovať , čo sa týka objímania.

"Veľa šťastia."- pošepkal mi s hlavou na mojom ramene.

"Ďakujem." Keď som sa odťahovala pobozkala som ho na líce. Tentokrát som ja odišla a nechala ho tam stáť. Prešla som popri Lee, ignorujúc jej nenávistné pohľady a vybehla na javisko. Počula som ešte jej zasyčanie a to mi vyvolalo široký úsmev na perách. Kapela už začala hrať prvé tóny. Chytila som mikrofón. Lea vystúpila na javisko a keďže to bola rodená herečka, dala face krásky. Dano došiel z boku ku Kubovi s rukami vo vreckách a a šibalským úsmevom. Kubo prevrátil oči a poutieral mu líce. Zachichotala som sa, ešte že som sa stihla odvrátiť od mikrofónu.

"S-S."- sikla na mňa Paťa. Otočila som sa k nej.

"Chceš ich uviesť ako minule?"- šepla. Pozrela som na tých dvoch. Lea bola namrzená. A Dano pokukoval sem tam po mne. Bolo mi veselo, kývla som Pati. Vedela som, že to Leu naštve. Ju naštve vždy, ak je niekto iný stredobodom pozornosti.

"Ehmmm, prosím o pozornosť. Túto skladbu by som chcela venovať svojmu dobrému priateľovi a jeho láske." Sladký úsmev som venovala Lee a robilo mi to radosť. Dokonca som necítila ani trému. Kiko zaklepal paličkami a ozvali sa bubny. Začala som spievať. Dokonca som ani nezatvorila oči, ani nehľadala oporný bod, na ktorý by som sa sústredila. Pozerala som na Paťu a ostatných, usmievali sa a užívali si hudbu. Potom opäť dopredu na hviezdny párik, osvetlený reflektorom.

Nastal refrén.

All that you got, skin to skin, oh my God
Don't ya stop, boy.

Reflektor bol odrazu na mne. Ach, to musel zabezpečiť maličký. Neostávalo mi nič iné, ako sa sústrediť na spev, aby bol perfektný, keď som už bola ožiarená ako Star.Našťastie ho po refréne opäť presunul na Leu, lebo tú by asi porazilo. Videla som, ako sa zlostí a ako sa Dano usmieva popod nos. Nedalo sa na tom nebaviť. Celá kapela bola rozžiarená a v plnej zábave, po tom hviezdnom ožiarení. Bola to sranda. Pati sa vôbec nechcelo prestať. Po potlesku, hneď nahodila druhú skladbu. Po druhej klaňačke to dala tichšie, ale žmurkla na Kika, ten pokračoval, treťou skladbou. Ľudia pomaly vstávali a odchádzali, no nechali nám odtiahnutú oponu, až kým sme nedohrali.

„Supér!" - vykríkla Paťa tleskla si s babami a mňa objala, potom sa zavesila na Kika.

„Ja má takú radosť, musíme to osláviť."

„No pomaly s tými oslavami, aby z toho nebol nejaký problém."- ozvala sa učiteľka, ktorá sa odrazu objavila na javisku.

„Nieeee, pani učiteľka my vo všetkej počestnosti." -chichotala sa Paťa.

„No to dúfam. Nástroje a aparatúru si zbaľte, dáme ich dozadu do skladu, kde sa to dá zamknúť." Všetci sme začali baliť. Prikvitli aj Dano a Kubo a pomáhali preniesť reprárky. Potom sme si išli po veci do šatne, skoro nikto tam už nebol. Ja jediná som sa prezliekla do riflí a blúzky, Pati som vrátila košeľu aj opasok. Ostatní ostávali v tom, čo boli. Zobrali sme si veci a odišli. Stretnúť sme sa mali v jedálni, v ktorej sme obedovali. Samozrejme sme došli posledný. Všade bol hurhaj, vŕzganie stoličiek. Aj učiteľka došla až s nami, musela totiž zamknúť sklad.

"Utíšte sa, pôjdeme sa teraz ubytovať. Väčšinou už viete, kto chce s kým byť, tak môžete postupne prichádzať, ja si to pozapisujem a dám vám kľúče. Ubytovanie je hore, ako vyjdete z jedálne schodiskom na druhé poschodie."

Ľudia sa nahrnuli okolo učiteľky. Ja som si starosti nerobila nechala som to na Paťu, tá to podľa náznakov, už mala premyslené. Ku podivu sa ani Lea nehrnula vybrať si najlepšiu izbu. Zaujímalo by ma, čo má za lubom. Až keď dostali kľúče chalani, teda Dano a Kubo, hneď ďalšie číslo si vypýtala ona. Aha, zasmiala som sa, došlo mi to, chcela mať izbu vedľa Dana. Za chvíľu došla aj Paťa s kľúčom. No konečne ideme sa zložiť, potrebovala som sa na chvíľu vystrieť. Vyšli sme po schodoch, za nami aj Peťa a Simča, za nimi chalani. Lea stála na chodbe a otvárala si izbu. Keď videla, že chalani otvárajú izbu na opačnom konci chodby, zračilo sa v jej tvári sklamanie. To sa menilo na zachmúrený výraz, keď uvidela, ako Paťa odomyká izbu hneď vedľa. Až teraz som si všimla, že čísla izieb idú akosi na preskáčku, alebo párne zaradom a opačne nepárne, ale z druhej strany, takže sa kráska prerátala. Ale bolo mi to jedno, vošla som dnu a hneď som sa hodila na posteľ. Uf, konečne.

Takže dovystupované, 😀😊Nika nakoniec nevyzerala zle, skôr naopak😍😍😘😘 a čaká nás spoločný večer. Od ktorého každý (vrátane vás) niečo očakáva.😀😁😂😉😉