P.S. Nechcem Ťa

Blíži sa to

Štvrtok.

Už len jeden deň do premiéry a aj prázdnin. Janine reči, či sa teším a či nemám trému, mi vôbec, ale vôbec nepomáhali. Už mi začínalo zvierať žalúdok. Chrasty z tváre mi už skoro zmizli, ostali po nich iba svetloružové miesta. Nič , čo by sa nedalo zakryť krycím krémom. Chrasty z rúk po dlhom kúpeli tiež zliezli a na nohy som sa rozhodla dať čierne silónky, tak to bude nenápadné. Teda iba na poslednú scénu, inak budem normálne v rifliach. Akurát na scénu príprav na ples, som mala mať hore hodený župan, na žiadosť učiteľky, že vraj sa jej to tak viac hodí. Nechcelo sa mi vláčiť môj hrubý, teplý župan, tak sa Paťa ponúkla, že donesie svoj. Bola som zvedavá, len som dúfala, že to nebude nejaká hnusná farba. Po ceste na obed sa ku nám pripojila Paťa a spol. Z opačnej strany chodby nám mával Dano. Vystrel hruď a ukazoval na tričko. Vzápätí sa k nemu pripojil aj Kubo a ukazoval na obrázok na tričku. Na bielom tričku sa vynímal čierny kôň na zadných. Pozreli sme na seba s Paťou a spustili sme rehot, až mi tiekli z očí slzy. Ostatní na nás nechápavo hľadeli. Aj tí dvaja na opačnom konci chodby spustili smiech. No ale, vysvetľovať ostatným niečo o plemennom žrebcovi, by bolo príliš zložité. Tak sme nevraveli nič, iba sme znášali nechápavé pohľady. Po obede sme dorazili do spoločenskej takmer naraz. Všetci vysmiaty, v dobrých spomienkach z minulej skúšky aj zo včerajšieho punču. Kubo s Danom sa strkali. Napadlo ma, že už o pár dní bude koniec, našim stretávkam. Bolo mi to ľúto a trochu ma nahlodával smútok. Radšej som sklonila zrak, nie že niekto bude vidieť, že tu slzím.

„Ukľudnite sa!"- zahlásila učiteľka z pódia.

„Zajtra nás čaká veľký deň, tak si to dnes opäť celé prejdeme a zorganizujeme aj kulisy a doplnky, čo máte priniesť. Ešte čo sa týka organizácie. Zajtra sa tu stretneme už od rána a budeme nacvičovať." Ozval sa obrovský hluk a piskot, pokriky radosti. To, že zajtra budeme mať voľno zo školy to nikto ani netušil, takže to bolo prekvapenie.

„Dobre, dobre, vidím, že vám to všetkým vyhovuje! Paťa daj mi potom údaje ľudí z kapely, aby som im tiež vypísala ospravedlnenky." Zatlieskala, aby si vynútila pozornosť.

„Takže zajtra prídeme na ôsmu, okolo dvanástej bude voľno na obed, podľa toho ako to budeme zvládať a potom o tretej opäť zraz už na vystúpenie. A teraz poďme začíname prvou scénou."

Usadili sme sa ako vždy na zadné stoličky. Dano si ani nesadal a odcválal aj s tričkom na pódium. Prechádzali sme postupne scénu za scénou. Prišli sme na našu scénu- hod Danom o zem.

Zapracovali sme aj naše nechcené inovácie z minula. Strčila som do neho a chystala sa ho chytiť a hodiť o zem. Dano zaklipkal očami a pošepkal: „Bojim, bojim, nevybi mi dych ako minule." Len som sa stihla zaškeriť a už bol na zemi. Už som si dala pozor, aby som ho hodila správne. Ostával ležať a upieral na mňa oči. Tentokrát som sa nehodila na kolená, lebo ma ešte to jedno bolelo, ale opatrne si kľakla.

„James, čo ti je? Stalo sa ti niečo?" Stále na mňa upieral oči, akoby sa mu nechcelo hrať. Zatriasla som ním, stále sa usmieval. Tak som zamierila pod rebrá. Začal sa zvíjať a rehotať. Zazrela som pohľadom, mňa nenaštveš a pokračovala:

„Do kelu s tebou James." Vstala a odchádzala preč. Dano sa postavil, dobehol ma a chytil zozadu za plecia. Premohli ma spomienky na iné, držanie za plecia, ktoré som si od neho užila. V senníku, pri skrinkách, keď vravel, že nezabúda, keď ma vylákal do prázdnej spoločenskej, striaslo ma. Musela som si zahryznúť do pery, aby som precitla.

"Už sa nehnevaj."- povedal svoju repliku. Potom sme si sadli do stredu javiska a Dano-James mi začal rozprávať, aký je zaľúbený do Jesici. Tvárila som sa sústredene. Išlo to trochu ťažšie, keďže na mňa stále upieral nebovomodré oči. Bolo v podstate jedno čo hovorí. Sledovala som ako sa pohybujú jeho pery. Ako to, že sú také tmavé, presne krojené a horúce, vždy boli horúce, keď som sa ich dotkla a aj vtedy, keď sa oni dotkli mňa. Zrazu sa usmial a vyceril zuby. Dvihla som zrak hore. Pozeral s nadvihnutým obočím. Asi som na rade došlo mi. Úžasné zase pôsobím ako postihnutá. Spustila som čo bolo treba, môj prísľub o pomoci. A už vstať a rozlúčiť sa. A urobil to znovu. Objal ma na rozlúčku ako minule.

"Ďakujem ti, si úžasná kamoška." Fajn mám to za sebou. Idem si trochu oddýchnuť od... hypnotizovania Dana. Mňa zase hypnotizoval niekto iný. Lea! Sledovala, každý môj pohyb, ako som schádzala po schodoch, až kým som si nesadla. Celá sa pri tom na sedadle vykrútila. Že ju to ešte baví. Alebo som na Dana pozerala naozaj tak okato zbožne? Dúfam, že nie, viem, že sa mi dostal pod kožu, ale aby o mne bolo všeobecne známe, že o ňom snívam a chcem ho, ako sa to vie napríklad o Lee, Beke a tak ďalej. Ťažko som si vzdychla, na druhej strane je asi dobre, že divadlo končí. Nebudem tak ostro sledovaná Leou a možno ani nebudem mať už toľko príležitostí ho sledovať a on nebude mať možno takú potreby byť so mnou. Sklonila som hlavu a chytila si čelo, do kelu, čo to mám za náladu. To som taká prepracovaná z toľkých písomiek? Paťa do mňa drgla.

„Ideš." a rukou naznačila, že mám vstať. Už je tu moja tanečná scéna s maličkým. Vstala som, samozrejme ma sprevádzal Lein hnusný pohľad. Na pódiu ma čakal iný pohľad. Dano sa usmieval popod nos. Začali sme scénu, pár dialógov, zapla som prehrávač a zaujali sme tanečný postoj.

„Ešte ťa bolí noha Popoluška?" - zašepkal. Bol chrbtom ku divákom, jemu sa hovorilo, ale ja som bola ostro sledovaná. Najradšej by som mu povedala, že nie ty žrebec, ale zúžila som to na šepnutie:

„Dá sa." - pri uprenom pohľade na naše nohy. S mojou známou replikou, aby vykročil, sme začali tancovať. Pritiahol si ma príliš blízko na to, že som ho mala akože učiť tancovať. Mala som pocit, že sa vznášame. Zahliadla som Leu, ako sa rozčuľuje nad tým ako Dano ladne tancuje so mnou a ako tancoval predtým s ňou. Až neskutočne som si uvedomovala, ako sa mi s ním dobre tancuje. Čo to do kelu so mnou dnes je?

„Ako mi to ide?" Zdvihla som k nemu zrak. Zas a znova na neho čumím ako puk, keď jeho oči ma tak pohlcujú.

„Ide ti to skvelo, určite ju oslníš." Ok končíme, už iba zvládnuť scénu s prípravami na ples.

No ale omyl, ešte ma čakalo presviedčanie Ley, aby dala Jamesovi šancu, na to som skoro zabudla.

„Hej, prečo si so mnou tancoval tak hlúpo a teraz nie." Rozčuľovala sa Lea, ktorá práve vošla na javisko a už ju to asi dožralo.

Dano sa zachechtal. Pozrel na mňa bokom a frajersky sa usmial.

„Lebo ona ma naučila tancovať a ty nie." Nemohla som skryť úsmev. Ach klamár jeden, ja som oproti jeho tancovaniu drevo, ale s ním, neviem prečo, s ním mi to ide akosi ľahko. Spratala som sa, nemala som chuť na ďalšie štipľavé poznámky. Aj tak ma ešte čakala scéna s ňou.

Išlo to naozaj rýchlo. Chvíľu som si posedela a už som zase stúpala na pódium. Lea tam stála a škerila sa. Vzadu za oponou stál ešte Kubo. Zakopla som o schod a zatackala sa.

"Čo zase si pila punč? Možno aj vtedy čo si sa zdrbala zo schodov, aby ťa všetci ľutovali, si bola napitá." uf to bolo tvrdé. Takže nás včera tiež dosť sledovala, keď vedela, že sme pili punč.

"Jej punč som vypil ja, ak by ťa to zaujímalo."- vybehol Kubo. Čože?! Kubo sa ma zastal a pred Leou, ktorú chcel a žral? Pozerala som trochu nechápavo. Toľko vecí sa počas divadla zmenilo.

"Ty sa do toho nestaraj, je to...."

"Daj jej pokoj!"- skočil je do reči.

"No čo sa to tam deje prečo nepokračujeme?"- opýtala sa učiteľka, kto vie možno zaregistrovala túto bojovú atmosféru. Zakročila som.

"V pohode." -zatlačila som Kuba naspäť dozadu. Prišla som k Lee.

"Už ideme na to." povedala som dosť hlasne , lebo to bolo určené hlavne učiteľke a potichu to čo bolo určené Lee:

"Vieš, ty ma nemôžeš uraziť, lebo pre mňa nič neznamenáš." Ani neviem, ako ma to napadlo, ale bolo to dosť inteligentné a rafinované, aby ju to naštvalo a ja som si mohla zachovať hrdú tvár. Odkráčala som na druhý koniec javiska, odkiaľ som mala prísť na to stretnutie s ňou. Naozaj som po tej vete pocítila božský kľud, dokonca až taký, že som naše dialógy zvládla bez emócii. Nesršali ani blesky z očí, teda aspoň z mojej strany.

Čauky, tak sa pomaly blížime do finále, 😉čo vy na nový postoj Kuba a Niki voči Lee?😮 Zajtra dúfam stihnem pokračovanie.Pa😘